Holidays 36

Zayn

Niečo s ňou bolo. Celé ráno sa chovala neskutočne divne. Chcel som vedieť, čo sa včera v dome stalo, no nechcela sa o tom baviť. A tak som to radšej nechal tak a pri škole som ju objal na rozlúčku. Bola ako bez duše. Presne ako vtedy Louis. Tí dvaja sa neskutočne ľúbia a navzájom si spôsobujú toľko bolesti. Čo to s nimi je?

Nerozumel som tomu, no musel som to zistiť. Musel som sa dozvedieť, čo sa prihodilo. Prečo ho nenávidí. A tak som si odchytil taxík a odviezol sa domov. Otvoril som kľúčom bránu a auto vošlo na príjazdovú cestu. Zastavilo pred domom, kde som zaplatil a vystúpil von. Brána ostala otvorená, a tak mohol taxík pokojne odísť preč.

Vošiel som dnu a zamieril som do obývačky. Na gauči boli rozvalený všetci chalani a sledovali nejaký krvák.

„Ahojte,“ pozdravil som ich.

„Čawko,“ odvetili všetci okrem Louisa a ani neodtrhli pohľad od televízora.

„Louis, môžeš na chvíľku?“ opýtal som sa ho.

„Nemôže to počkať?“ odvrkol.

„Nie, nemôže,“ trval som na svojom.

„Tak fajn, už idem,“ zamrmlal a vstal z gauča. Šiel som do kuchyne a on ma nasledoval. „Tak čo si chcel?“

„Čo si včera spravil Charlotte?“ opýtal som sa na rovinu.

„Prečo sa to pýtaš mňa? Veď si u nej dnes spal či nie? Určite sa ti už stihla posťažovať,“ odvrkol Louis a hodil na mňa namrzený pohľad.

„Nechcela mi povedať nič. Najprv len plakala a kričala, že ťa nenávidí a potom mi omdlela v náručí. Doniesol som ju do obývačky a keď sa prebrala, trvala na tom, že v tomto dome neostane ani o minútu dlhšie. Nechcel som, aby sa jej cestou niečo stalo, a tak sme ju s Harrym odviezli. Prespal som u nej na gauči a ráno bola úplne bez života. Chodila ako stroj. Akoby nemala žiadne city. Pripomínala mi teba pred rokom. Takže čo sa včera stalo?“

„Myslím, že to je len medzi nami. A ak ti to nepovedala ona, ja to urobiť nemienim.“

„Louis, neviem ako ty, ale ja si veľmi dobre pamätám na časy, keď som bol totálne v riti. Bola z teba troska a to len kvôli tomu, že si ju už nikdy v živote nemal uvidieť. A teraz, keď sa ti naskytne príležitosť, keď ti vbehne do náručia s tým, že ťa miluje, ty ju pošleš kadeľahšie?! Zbláznil si sa?! Čo sa to s tebou porobilo? Veď ju miluješ, tak prečo?“ povedal som mu na rovinu, čo som si myslel.

„Ja neviem, Zayn. Ja neviem,“ zrúkol a posadil sa na stoličku. Hlavu si vložil do dlaní a vyzeral na dne. „Nedokážem pochopiť, prečo som to urobil. Hovorila zo mňa čistá vypočítavosť. Nechcel som sa nechať odkopnúť tretíkrát.“

„Ale veď ona ťa neodkopla!“

„Ja viem. A to vedomie ma ničí. Všetko som domrvil. Keď včera prišla, bola u mňa El. Charlotte ju najprv nevidela, pretože som vyšiel na chodbu. Vyznávala mi všetky svoje city a ospravedlňovala sa za všetko, čo sa medzi nami stalo, dokonca aj za to, čo nebola jej chyba. Moje srdce čím ďalej, tým viac mäklo a miloval som ju čoraz viac, no vtedy vyšla na chodbu El nahá len v perine a tá bolesť, čo sa jej zjavila v očiach a na tvári ... išlo mi z toho srdce prasknúť. Nechcel som, aby to takto dopadlo, no už tomu nebolo pomoci. Nikdy by som jej to nedokázal vysvetliť. Vedel som, že je to už absolútne v keli, a vtedy sa vyhral na povrch ten diabol vo mne a dorazil ju. Nedokážeš si predstaviť, ako to všetko ľutujem a ako ma to bolí.“

„Ja len žasnem. Nedokážem pochopiť, ako si vy dvaja môžete navzájom toľko ubližovať, keď sa tak milujete. Prečo sa to aspoň nepokúsiš nejako napraviť? Nič nestratíš a možno sa ti ju podarí získať späť.“

„Ale ako? Pohnojil som to najviac ako sa dalo. Sám si povedal, že ma nenávidí. Dokonca nemohla zniesť ani len myšlienku, že by so mnou bola v jednom dome!“

„Na to musíš prísť sám, čo ju zlomí a presvedčí. Ty si ten, kto si ju chce získať späť a ja ti s tým môžem len pomôcť. No verím, že na niečo určite prídeš. Miluješ ju celým svojím srdcom a tak ti niečo na um prísť musí.“

„Dúfam,“ usmial sa Louis. „A ďakujem ti, že si ma priviedol k rozumu.“

„Niekto to musel urobiť,“ opätoval som mu úsmev a svitla vo mne nádej, že sa to napokon predsa len podarí. Obaja budú šťastní. A tá myšlienka ma uspokojovala. Už som necítil bolesť, že som ju stratil. Cítil som radosť, že im dvom pomôžem.

Louis

Zayn mal pravdu. Vedel som to už predtým, no potreboval som to od niekoho počuť, aby som sa donútil konať. Nemôžem ju stratiť. Nie znova a kvôli mojej hlúposti. Teraz, keď som ju znova našiel si ju už nenechám prekĺznuť pomedzi prsty.

Ďakoval som bohu, že som mal Zayna, ktorý aj napriek tomu, že ju on stratil, pomáhal mne ju získať. A za to som bol nesmierne vďačný. Bol mi ako brat, ktorého som nikdy nemal. A samozrejme aj ostatní chalani.

Začal som premýšľať, čo urobím a ako. Zayn pochopil, že so mnou už reč nebude, keďže som hlboko ponorený do vlastných myšlienok a odišiel s úsmevom preč. Ja som sa zadíval na záhradu a snažil som sa prinútiť svoje mozgové bunku aby začali poriadne pracovať.

Odrazu som dostal úžasný nápad. Možno to bude cliché, ale aspoň budem mať akú takú šancu ju presvedčiť, že ju milujem a nechcem ju stratiť. V hlave sa mi z ničoho nič začal rodiť plán a mne sa zjavil široký úsmev na perách. Mám to!

Charlotte

Po hodine som s nepatrným úsmevom na perách vyšla na chodbu k skrinkám. Na duši ma hrial pocit, že som excelovala na javisku a všetci mi tlieskali. Potom ku mne podišiel profesor a pochválil ma pred všetkými, že presne takto to ma vyzerať. Samozrejme, dostala A+ a aspoň trošku sa mi zlepšila nálada.

No bolestné spomienky tam boli stále. Prenasledovali ma ako tieň a všetko mi pripomínalo jeho. A tým pádom aj tie jeho drsné slová, ktorými mi zabodol nôž do hrude. Nechápala som, ako som dokázala byť doteraz taká pokojná. Ten stav, v ktorom som sa predtým ocitla, sa mi síce páčil, pretože som necítila túto ukrutnú bolesť, no pochopila som, že by mi to v ničom nepomohlo. Tomuto pomôže len čas.

Otvorila som skrinku a vybrala si knihu na ďalšiu hodinu. Práve keď som ju zatvárala, pribehla ku mne Amy a s úsmevom ma objala.

„Tak ako sa máš, princezná? Ako bolo včera so Zaynom?“

Pozrela som do zeme a z očí mi padlo pár sĺz. Preľakla sa a hneď ma láskavo objala.

„Charlotte, čo sa stalo?“

„Je koniec. Skončila som na celej čiare!“

„Čože? Prečo? Čo ti urobil Zayn?“

„Zayn nič. On bol ten, kto mi pomohol a ja hlúpa som ho ešte odohnala. Včera sa so mnou v dobrom rozišiel a chcel, aby som šla za Louisom a povedala mu všetko, čo k nemu cítim. Napokon som tak spravila a on ma vyhodil so slovami, že je neskoro a že už nechce mať opäť zlomené srdce. A pritom tam mal nejaké dievča a okolo seba mala len obkrútenú perinu,“ zamumlala som a ešte viac sa rozplakala.

„Pane bože! Ako toto mohol zrobiť. Veď vy dvaja ste boli pre seba stvorení. Navzájom sa neskutočne milujete a on spraví toto? Prečo?“

„Ja neviem, Amy, ale strašne to bolí. Už si ani necítim srdce, ak tam z neho niečo ostalo. Úplne ma zničil a moja duša je roztrhaná na kúsočky. Mám pocit, že sa z toho už nikdy nepozbieram!“

„Ale pozbieraš. Si silná a on za to nestojí, aby si sa kvôli nemu takto trápila a vyronila toľko sĺz, ak toto spravil. Potrebuješ len čas. Ten zahojí aj tie najväčšie rany.“

„No neviem, ako to dokážem prežiť dovtedy. Veľmi mi chýba a v mysli mi znejú jeho posledné slová ako ozvena a pred sebou vidím len jeho ako objíma to dievča, čo bolo takmer nahé. Zakaždým, akoby sa mi zabáral nôž hlbšie a hlbšie do tela.“

„Nejako to zvládneme. Pomôžem ti, ako budem môcť. Čo keby sme si po škole vyrazili na nákupy, aby si aspoň trošku prestala naňho myslieť, hmm?“

„Prepáč, Amy, ale nemám na to chuť.“

„Ale no tak, nakupovanie ťa vždy poteší a ja nutne potrebujem tvoju pomoc, pretože sa neviem rozhodnúť medzi dvoma kabátmi. Prosíííím,“ klipkala na mňa tými svojimi tmavými okáľmi.

„Tak dobre,“ usmiala som sa.

„Takto sa mi páčiš. Ten úsmev si udrž na tvári čo najdlhšie,“ zasmiala sa. Pridala som sa k nej a spoločne sme vyrazili na ďalšie prednášky.