Holidays 25

Nateraz trošku nudnejšia časť, no zajtra sa to rozbehne ;-)

„Kto to bol?“ opýtala sa zvedavo Amy.

„Dá sa povedať, že niečo ako môj priateľ.“

„Ty si teda rýchla. Jeden večer smútiš za jedným, a na druhý deň máš už druhého,“ zasmiala sa.

Myslela som si, že ma zmienka o včerajšku nejako zasiahne, aspoň zabolí, ak nie vytisne slzy, no nič neprišlo. A to bolo dobre. Tak to má byť.

„Tak v skratke, to s tým chalanom pred tým, sa stalo už pred rokom, a včera som bola so Zaynom, tým, čo som ho teraz pobozkala, na plese, ale to sme sa videli tretíkrát v živote. Tam som videla toho chalana spred roka s nejakým iným dievčaťom a všetko to na mňa doľahlo, a tak som utiekla preč, a dnes ku mne prišiel Zayn, pretože sa o mňa bál, lebo som spala ako medveď a nedvíhala som mu telefón ani neodpisovala na SMS-ky.“

„Už som v obraze. Takže už si v poriadku?“

„Dá sa povedať, že áno. Ale peňaženku chcem aj tak vyprázdniť. Aspoň do polovice. Potrebujem obnoviť šatník.“

„Tak ideme na to, nie?“

„Jasné,“ zasmiala som sa. „A kam nás to vlastne vezieš?“

„Na Oxford Street. To jediná nákupná ulica, ktorú tu poznám, pretože ju pozná asi každý.“

„Môže byť. Určite tam niečo nájdeme.“

Zaparkovali sme neďaleko hlavnej ulice a vybrali sa vyprázdniť obchody. Obsah peňaženiek sa nám zmenšoval a počet nákupných tašiek rástol. Napokon po niekoľkých hodinách prekutrávania obchodov sme si unavené sadli do auta a vybrali sa najesť do Nando´s.

Vošli sme do preplneného fast foodu a poobzerali sa po nejakom voľnom mieste na sedenia. Už sme to pomaly vzdávali, keď som uvidela vzadu v rohu známu tvár.

„Tak asi to zabalíme, čo?“ poznamenala Amy.

„Ale nie, tam mám kamaráta a sedí sám. Určite si môžeme prisadnúť,“ navrhla som a vybrala sa k nemu skôr, než stihla Amy zaprotestovať.

„Ahoj, Niall,“ zvolala som. On len zdvihol hlavu od jedla a prekvapene sa usmial.

„Ahoj,“ odvetil s plnými ústami.

„Môžeme si prisadnúť? Nikde už nie je miesto,“ opýtala som sa.

„Iste, nech sa páči,“ ukázal na stoličky oproti sebe.

Unavene sme sa zvalili na ne a tašky hodili na zem.

„Čo ty tu tak sám?“

„Bol som hladný a nikto z chalanov zo mnou nechcel ísť. Väčšinou chodíme so Zaynom, ale ten sa poobede bohviekam vytratil.“

„Bol u mňa,“ usmiala som sa.

„Takže to začína byť vážne, hmm?“

„Uvidíme,“ pokrčila som plecami. „Inak. Niall, toto je moja kamarátka Amy, Amy, to je Niall.“

Podali si navzájom ruky a ja som si všimla tie iskričky v Niallových očiach, keď sa na ňu pozeral. Z toho asi niečo bude. Objednali sme si niečo na jedenie a pitie a krátili si čas debatou s Niallom. Bol zábavný a dosť sme sa nasmiali. Potom už musel odísť, pretože ho volal ich manažér, vraj má prísť na skúšku.

„Teraz večer?“ opýtala som sa začudovane.

„To je Paul. On čas nejako nevníma. Majte sa,“ zakýval nám a už utekal preč s kapucňou na hlave, asi aby ho nikto nespoznal.

Amy bola ešte chvíľku vo svojom svete, a keď sa konečne vrátila ku mne, spýtala sa:

„To bol ... Niall ... Horan?“

„Netuším, ako sa volá priezviskom. Včera nás predstavil Zayn. Hrajú spolu v nejakej skupine aj s ďalšími troma chalanmi,“ odvetila som.

„O môj bože, ja asi odpadnem.“

„Čože? Prečo?“ nechápala som.

„Veď oni sú momentálne ta najpopulárnejšia chlapčenská skupina vôbec. A to nielen tu v Británii, ale v celom svete. Chodia po turné do Austrálie a USA a všetky dievčatá ich milujú. Ako to, že sa s nimi poznáš a pritom nevieš, kto sú?“

To, čo práve povedala, ma vyrazilo dych. Takže najpopulárnejšia chlapčenská skupina na svete, ktorú milujú všetky dievčatá? Niečo mi uniklo?

„No, spoznali sme sa v mojej práci. Brigádujem v Starbuckse a raz tam prišiel Niall aj so Zaynom a Zayn chcel moje číslo, no ja som mu ho nedala. Potom na mňa o mesiac vylial kávu, tak som sa na neho vyziapala, dala mu zaplatiť rozbité šálky a vyčistiť pracovné tričko a na druhý deň mi nejaký chlapík doniesť to tričko na obalenom vešiaku spolu s kyticou a dezertom a pozvánkou na včerajší ples.“

„Panebože, ty máš také šťastie. Ešte aj na tom plese si určite videla desiatky známych spevákov a celebrít.“

„No, asi áno, ale nejako som sa o nich nezaujímala,“ priznala som.

„Mať tak tvoje šťastie, asi vyskakujem 5 metrov do výšky.“

„Mne stačí, že som ťa vďaka tomu spoznala a mám teraz úžasnú kamarátku.“

„To je milé. Ďakujem,“ usmiala sa. „Aj ja som rada.“

„Nepôjdeme už? Pomaly sa mi zatvárajú oči,“ povedala som a popritom som zívla.

„Iste, poďme,“ zasmiala sa Amy. Vzali sme si tašky, zaplatili za jedlo a vrátili sa do auta. Amy ma opäť odviezla domov, kde sme sa rozlúčili. Vyviezla som sa výťahom a horko-ťažko som si otvorila dvere s plnými rukami. Unavená som hodila tašky do šatníka a zvalila sa na posteľ. Chvíľu som len tak ležala, no potom som sa donútila osprchovať sa a odlíčiť, aby som nedopadla tak, ako dnes ráno.  Hotová som zaľahla som postele a o minútu som už upadla do ríše snov.