Coincidence 4

Čawes :) vítam pri novej časti :) dúfam, že sa bude páčiť a ešte sem pridávam jedno peckové video :) cover verzia WMYB ale úžasna je :) odporúčam pozrieť ;-)

Vicky

Bolo to zvláštne. Pýtal si odo mňa skype a pritom sme sa ani nepoznali. No vyzeral byť fajn a tak prečo nemať známosti po svete. Veď si budeme len písať. Prihlásila som sa teda na skype a čakala som žiadosť. Nič. Prešla polhodina a stále nič. A tak som sa zmierila s tým, že si môj nick pýtal len zo slušnosti a z môjho pokecu s Britom nič nebude.

Vypla som počítač a hodila som sa na posteľ. Bolo krátko po 3 hodine a ja som sa neskutočne nudila. Bože môj, čo mám robiť? Vzala som gitaru a chvíľu som hrala a spievala si pesničky ďalšej z mojich obľúbených skupín, Simple Plan, no potom ma to prestalo baviť a tak som sa len bezútešne zvalila opäť na posteľ.

Idem hrať The Sims! pomyslela som si odrazu a zapla som počítač. Už dlho som tam nebola a tak aspoň zabijem pár hodín nudy. Vytvorila som si novú rodinu, seba a Harryho Stylesa. Veď aspoň vo virtuálnom živote spolu môžeme byť. Jemu som dala životné prianie Rockový sen a ja som si dala Umenie.

Kým som nám len postavila dom a zariadila ho, prešlo vyše hodiny a potom som nás v hre trošku zoznámila a dala som Harryho so mnou flirtovať. Premýšľala som, či to už dáme na vážny vzťah, no zatiaľ nie a tak som vypla hru a prihlásila som sa na Facebook.

Vickyyyy!!!! Potrebujem tvoju pomoc! Zapni skype! – písala mi Sofia. No tak to som zvedavá, čo to zase bude, pomyslela som si a stlačila som modrú ikonu S. Len čo som sa prihlásila, vyskočili mi nové upozornenia, no ani som si ich nestihla prezrieť a už mi zvonil hovor.

„No čo je také súrne?“ opýtala som sa jej.

„Volal mi otec, že nám prerába izby. Každá budeme mať vlastnú a chce vedieť, ktorý z návrhov sa ti páči,“ usmiala sa.

„Panebože, veď ja som o tom ešte nehovorila s rodičmi!“ zvolala som.

„A na čo čakáš?“ zachmúrila sa Sofia. „Už nech si pri nich. Čakám.“

„Idem,“ odvetila som a šla som do obývačky. Rodičia aj s Emou pozerali nejaký film a práve začala reklama. Prišlo mi to vhod, a tak som sa postavila pred televízor, zhlboka som sa nadýchla a oznámila som im.

„Po maturite odchádzam na leto do Londýna.“

Chvíľu bolo úplne ticho a nikto ani len nepípol. Ocino sa tváril, akoby ho to absolútne nezaujímalo a mamka bola šokovaná.

„Čože? To nám akože len tak oznamuješ? A čo tak sa najprv opýtať?“ zrúkla na mňa.

„Mami, mám 18 a žijeme v slobodnej krajine. Nechcem ostať navždy zatvorená na Slovensku a nevidieť svet. A navyše je to len na prázdniny.“

„A čo tvoja sestra? S kým ostane doma?“

„Ema je už dosť veľká. Keď som bola v jej veku, tiež som musela byť samostatná, lebo som nemala pestúnku, ktorá by sa o mňa postarala. A ešte stále ju môžeš dať k babke.“

„A čo peniaze? Nemáme dostatok na letenky, tvoju stravu, ktorá je v Anglicku neskutočne drahá a ešte aj ubytovanie.“

„Vo všetkom hľadáš len dôvod, prečo by som nemala ísť. Ak ti na tom tak záleží, nájdem si tam brigádu a letenky vám splatím. A čo sa týka stravy a ubytovania, idem so Sofiou, pretože nás pozval jej otec a budeme bývať u neho.“

„To akože budeš vyžierať nejakých cudzích ľudí, ktorých si nikdy nestretla?“

„A keď Sofia jedla u nás?“

„Ale to nebolo na celé prázdniny!“

„Tak si budem kupovať jedlo zo svojho platu, ak ti na tom tak záleží!“

„Ale...“ ozvala sa znovu, no hneď zavrela ústa. Už nemala ďalšie argumenty, prečo by som tam nemala ísť, a tak len odula nahnevane peru a ignorovala ma. To ju po chvíľke prejde a ja idem Anglicka!!! Neskutočne sa teším.

Vrátila som sa späť na skype a s úsmevom som Sofii ukázala zdvihnuté palce.

„Jupíí!“ zvýskla. „No a teraz k veci. Otec mi poslal na mail niekoľko rôznych návrhov našich izieb, ktoré dal urobiť u bytového architekta a ja som si už jeden vybrala. Takže ti preposielam zvyšné, aby si si vybrala niečo, dobre?“

„Okey,“ usmiala som sa. „Ešte stále tomu nejako nemôžem uveriť. Ideme do Londýna, a ešte k tomu budem mať vlastnú izbu, ktorú si sama vyberiem. Zbožňujem ťa aj celú tvoju rodinu!“

„Veď aj oni teba. Niekedy mám pocit, akoby ťa brali za ďalšiu dcéru, hehe.“

„Ale no,“ kývla som rukou a pousmiala som sa. Lichotilo mi to a bola som rada, že mám niečo ako rodinu aj mimo svojej pokrvnej. „Idem si teda pozrieť tie návrhy a zajtra sa ti ozvem dobre?“

„Ako chceš. Nemusíš sa plašiť, čas máme do konca týždňa.“

„Skvelé,“ zasmiala som sa a vypla som hovor. No prv, než som otvorila mail, pozrela som si to, čo mi na začiatku blikalo na skype. Otvorila som to a zistila som, že je to návrh na kontakt od .... hes5. Srdce mi poskočilo, že sa na mňa predsa len nevykašľal a tak som s úsmevom žiadosť potvrdila.

Bohužiaľ momentálne nebol online, no raz hádam príde. Pozrela som si jeho profil, kde mal len pohlavie a rodisko. Žiadna fotka, žiaden vek, nič. No vlastne mi na tom ani nezáležalo. Aspoň budem mať nejakého cyberkamaráta.

Napokon som sa teda pobrala na ten mail a otvorila som správu od Sofi. Vyskočilo mi aspoň 20 príloh a ja som len šokovane civela. Páni! Postupne som si ich všetky stiahla do zložky na disku a otvorila som ich. Nemohla som sa vynadívať na tú krásu. Všetky tie návrhy boli úplne dokonalé, ako z  časopisu. Vždycky som o takejto izbe snívala a teraz si mám zrazu vybrať z niekoľkých dokonalých. Nemožné!

Napokon som po jednom odstraňovala fotky až mi ostali posledné 4. Všetky v odtieňoch ružovej a fialovej. Na napokon som si vybrala posledný návrh, práve kvôli jeho jednoduchosti a elegancii. 

Spokojná s rozhodnutím som odoslala Sofii tú fotku a chystala som sa odhlásiť zo všetkých sietí, no na skype mi zablikala správa. Žeby Sofia?

No nebola to Sofia. Bol to Hes. Celkom som sa potešila a rýchlo som mu odpísala.

hey :)

hi :)

ako sa máš?

výborne, práve som zistila, že idem na leto do môjho vysnívaného mesta, takže mám úplne top náladu :) .. a ty?

celkom dobre, len som dosť unavený z celého dňa, takže som rád, že môžem konečne ležať na posteli a nič nerobiť :P a aké je to mesto?

Londýn :) vždy som o ňom snívala a teraz tam konečne idem ... a čo také si robil celý deň?

páni, Londýn :) je to krásne mesto, odporúčam ... a pracoval som, ako zvyčajne :)

už si tam bol? a čo odporúčaš? :D

ja tu žijem :D

ooo, tak to ti závidím :) ale keď budem staršia už po škole, tak sa tam nasťahujem

a pozveš potom na kávičku? :P

samozrejme :D

Páčilo sa mi, že je to úplne bežná nezáväzná konverzácia medzi dvoma ľuďmi, ktorí sú od seba síce dosť vzdialení, ale to im nebráni sa rozprávať, akoby sa poznali roky a boli dobrými priateľmi. Začala som ho mať, ani neviem ako, rada. A hoci som predtým chcela ísť spať, pretože som bola unavená, teraz už na spánok nebolo ani pomyslenia a čas som zabíjala písaním s ním.

Potom som nejako zaostrila na hodinky a čas na nich ma úplne zarazil.

vieš o tom, že u nás je už pol 2 ráno? :D

to vážne? Tak my máme o hodinu menej no :D ako rýchlo ten čas letí

veru, a to som plánovala ísť spať, pred tým, než si mi napísal :D

je mi ľúto, ak som narušil tvoj spánkový režim :P

nemám žiaden spánkový režim :D ale zajtra mám školu, tak by som už radšej mala ísť

utekaj, nie že budem vinný za nejaké tvoje driemanie na hodine :D

tak to si píš, že budeš :D potrebujem sa predsa na niekoho vyhovoriť

tak dobre, aspoň že ma nikto nepozná :D

no vidíš, tak až taký problém to nebude :P tak ja už idem ... bye

seeya :) vidíme sa nabudúce .... dúfam

určite ;)

Odpísala som naposledy a s úsmevom som sa odhlásila a vypla počítač. Rýchlo som zbehla do kúpeľne, kde som sa umyla a už som len zaľahla do postele. Na perách mi ešte stále žiaril úsmev. Takéto debaty mám rada. S myšlienkou na nového spoločníka nudnými večermi som sladko zaspala.