Holidays 37

Týždeň ubehol ako voda a ja som sa už zrazu necítila taká osamelá. Bolesť tam síce bola stále a nemohla som naňho prestať myslieť, no Amy sa odo mňa nepohla na krok a neustále ma rozosmievala a snažila sa, aby som o ňom nepremýšľala a aj sa jej to darilo. Bola som taká šťastná, že ju mám.

Cez víkend som sa rozhodla zavolať Lucy. Prihlásila som sa na Skype a keďže bola prihlásená, hneď som stlačila hovor. Ako vždy sa na mňa usmievala a pýtala sa, čo nové. Porozprávala som jej o stretnutí s Louisom a o všetkom, čo sa stalo. Po lícach mi občas stiekli slzy, no nevnímala som ich.

Odrazu mi niečo napadlo.

„Lucy?“

„Áno?“

„Ty si vedela, že sa Zayn pozná s Louisom. Vedela si o tej ich kapele, prečo si mi to nepovedala?“

„Nechcela som ti robiť starosti a pripomínať ti časy, z ktorých som si myslela, že si sa už nadobro dostala. Keby som vedela, koľko problémov to spôsobí, ver že by som si to nenechala pre seba.“

„A kedy si sa o nich vlastne dozvedela? Poznala si ho, už keď sme boli v Grécku?“

„Nie, vtedy ešte nie. Až keď sme prišli domov a v rádiu som počula ich pesničku. Zaujala ma, tak som si čo to o nich našla a vtedy som na fotke zbadala aj Louisa. No povedala som si, že ti starosti pridávať nemusím, a tak som mlčala.“

„Myslím, že to bolo správne. Zbytočne by som sa kvôli nemu predtým trápila. Už teraz mám toho dosť. Ani nevieš, ako veľmi to bolí!“

„Kiežby som tam mohla byť teraz s tebou.“

„Aj ja by som si to priala. Chcem ťa už vidieť.“

„A vlastne ... „

„Čo je?“

„Mám prekvapko,“  usmiala sa Lucy svojím typickým úsmevom, keď niečo skrývala.

„Poďme, vyklop to!“

„Letím do Londýna!!!!“ zvýskla. Od šoku som otvorila ústa a len som ich otvárala a zatvárala ako ryba na suchu.

„Ty snáď žartuješ!“

„Nie,“ zasmiala sa. „V škole bol jeden projekt a vybraný študenti majú isť na tri mesiace na stáž do Londýna!“

„Bože môj! Ako ťa milujem! Už ťa chcem mať tu! Kedy prídeš?“

„Už teraz o týždeň. Prvého októbra letíme!“

„Pošli mi letisko a čas a budem ťa tam čakať!“ zavelila som.

„Máš jasné. Nevieš si predstaviť, ako sa teším!“

„Ja sa teším viac! Neskutočne si mi v týchto časoch chýbala. Ešteže tu bola Amy,“ povzdychla som si.

„Aká Amy?“ spozornela Lucy.

„Jedna kamarátka. Chodíme spolu do školy, ale nemusíš sa báť. Stále si moja naj naj najlepšia kamarátka na svete. Uvidíš, predstavím vás, bude sa ti páčiť.“

„No to ešte uvidíme,“ odvetila Lucy. Cítila sa odstrčená, no ja som ja ňu ani na minútu neprestala myslieť.

„Ty nebodaj nemáš na škole žiadnu kamarátku?“ podrýpla som.

„Jasné, že mám. Ale neriešim z ňou krízové situácie, ktoré vždy patrili iba nám.“

„Prepáč, ale v tej chvíli som nemala nikoho. Potrebovala som, aby ma niekto upokojil a zlepšil náladu a Amy tu bola. Tebe sa však nikdy nevyrovná,“ usmiala som sa.

„To si myslím!“ zasmiala sa. „A šetri si peňaženku. Len čo prídem, ideme vybrakovať obchody!“

„Už sa neviem dočkať! Bože, nech už si tu!“

„Aj ja sa teším. Veľmi. O týždeň sa vidíme. Musím už končiť. Pošlem ti to letisko a čas. Papa,“ zakývala a vypla hovor.

Aspoň som mala lepšiu náladu. Tešila som sa na ňu ako malé dieťa na svoju obľúbenú hračku. Vedela som, že si s Amy sadnú a budeme všetky tri dobré kamarátky. Pozrela som si ešte správu, čo mi poslala a do mobilu som si napísala pripomienku. O 2 mala priletieť na London Heathrow Airport. Následne som vypla notebook a roztiahla sa na gauči. A teraz si chvíľku pospím.

No len čo som upadla do menších driemot, mobil na stole začal ako šialený vyzváňať a ja som nemala inú možnosť ako ho zodvihnúť. Bol to Zayn.

„Ahoj.“

„Ahoj, Charlotte. Len som sa ťa chcel spýtať, čo robíš budúcu sobotu. Chcel by som ťa poprosiť, či by si mi s niečím nepomohla.“

„Rada, Zayn, ale vieš, v sobotu mi poobede príde najlepšia kamarátka a ja som jej sľúbila, že po ňu prídem na letisko.“

„Tak zober aj ju. Naozaj je to dôležité. O koľkej má prísť?“

„O druhej, ale na čo ti to je?“

„To stihnete. Pošlem po vás Jeffa, na ktoré letisko?“

„Heathrow, ale Zayn, čo to vlastne potrebuješ?“

„Uvidíš, nemám už veľa času. A ešte mi tu Niall hučí do hlavy, že máš zobrať aj nejakú Amy.“

„Niall? Budú tam aj chalani?“

„Nie, nie, neboj. Len ja a Niall.“

„Tak dobre, skúsim ju zavolať. Nech nás Jeff počká pred letiskom,“ súhlasila som a Zayn už zložil.

Bol nejaký divný, no neriešila som to. Potreboval pomoc a ja som mu ju dlhovala. Toľkokrát mi pomohol a bol pri mne, že si ju zaslúži viac než dosť.

Zayn

Rýchlo som zložil, aby nestihla nič vytušiť. Len čo bol hovor vypnutý, tak sa na mňa zavesil Niall a bombardoval ma otázkami.

„Tak čo príde?“

„Áno, príde. Aj s nejakou najlepšou kamarátkou, čo má práve vtedy priletieť. Povedal som, že po nich príde Jeff na letisko, no treba tam pristaviť aj naše lietadlo, aby sa dostali do Manchestru. Bude to natesno, ale stihnúť to. Let trvá len pár minút, takže by to malo byť v pohode. Louis bude prekvapený,“ usmial som sa.

„A čo Amy? Príde?“ pozrel na mňa s otázkou Niall.

„Charlotte povedala, že ju zavolá.“

Niall sa rozžiaril a ja som mal pocit, že sa tu niekto zamiloval. Všetci niekoho mali, okrem mňa. No a Harryho, ale toho som neriešil, lebo on si niekoho určite nájde najbližší týždeň. Trošku mi bolo smutno, no už som necítil žiadnu bolesť kvôli Charlotte. Dúfal som, že sa Louisov plán a moja vsuvka podarí.