Holidays 40

Keď dospieval, opäť zavládlo ticho. Vtom sa ozval moderátor:

„Tak toto bolo jednoznačne najkrajšie vyznanie lásky, aké sme tu kedy mali. Po tejto piesni sa do teba určite zamilovali tisíce ďalších dievčat, a tak len odkazujeme vyvolenej, aby sa poponáhľala, než si tohto mládenca uchmatne iná. Ďakujem vám za návštevu,“ dodal a chalani začali vstávať zo stoličiek a chystať sa na odchod.

Ja som tam stála ako soľný stĺp a v úžase som sa nemohla pohnúť. On mi vyznal lásku a ospravedlnil sa mi pred celým svetom. Teda aspoň poslucháčmi rádia, ale aj tak. A miluje ma ... On ma miluje!!! Odrazu som sa začala preberať z môjho tranzu. Hľadela som, ako chalani odchádzajú zo štúdia na chodbu a dvere sa za nimi zavreli. Vysielanie pokračovalo ďalej.

„Na čo čakáš?!“ štuchla ma Lucy. „Choď za ním. Ak to neurobíš ty, tak ja mu do náruče určite vletím.“

Najprv som na ňu nechápavo pozerala a potom som sa spamätala, kde som a čo mám robiť. Zložila som si slúchadlá, hodila ich naspäť na stolík a podišla som k dverám. Medzitým ich už niekto stihol otvoriť a tak som sa bez problémov dostala na chodbu. Lucy a Amy leteli za mnou ako podpora. Chalani už boli na konci chodby a chystali sa do otvoreného výťahu.

„Počkajte!“ zakričala som za nimi a dobehla ich.

Všetci sa otočili a vrhli na mňa šokované pohľady. Všetci okrem Zayna a Nialla, ktorý to naplánovali. No mňa nezaujímal nikto iný, než Louis. Pohľady sa nám stretli a on len v nemom úžase otvoril ústa.

„Charlotte? Čo tu ty robíš? Ako...?“ hľadel na mňa nechápavo. Len som sa usmiala a ukázala som hlavou na Zayna, čo stál bokom.

„Zayn?“ nemohol tomu uveriť. Zayn pokrčil pleciami a šiel do výťahu. Lucy a Amy prebehli k nim a o chvíľu sa už za nimi zatvárali dvere. No my dvaja sme tomu nevenovali pozornosť a hľadeli si navzájom do očí.

„Počula si všetko?“ opýtal sa ticho.

„Od momentu, keď vám položil otázku o nahote na koncerte,“ zasmiala som sa.

„Ja ...“ začal, no ja som ho umlčala prstom na jeho perách.

„Psst, nič nehovor. Všetko som už počula. Teraz sú už slová zbytočné. Snáď len ... I Love You!“ šepla som a naklonila sa k nemu. V momente, keď sa naše pery spojili, všade naokolo vybuchovali sopky a my sme sa vznášali v nebi. Len dotyk jeho hebkých nežných pier na tých mojich mi spôsoboval závraty. Ledva som sa udržala na nohách.

Objala som ho okolo krku a on ma chytil za boky. Pritiahol si ma bližšie, až aj tie posledné centimetre medzi nami zmizli. Jednu ruku som mu zaborila do vlasov a druhou som ho pohladila po líci. Tieto úžasne bozky mi tak chýbali. Tieto dotyky rúk a jeho božské telo, ktoré si ale vychutnám neskôr. Musela som sa nad tým pousmiať,  keď si to Louis všimol, na pár milimetrov sa odtiahol.

Pozrel sa mi hlboko do očí a spaľoval ma tými svojimi modrými okáľmi.

„Milujem ťa najviac na svete a už ťa od seba nepustím ani na krok,“ šepol.

„Ja ťa milujem viac,“ odvetila som mu a keď som videla, že sa už-už chce niečo dodať, rýchlo som ho pobozkala. Jazykom sa vbíjal do mojich úst a keď som ich pootvorila, prenikol dnu aj cez tú najtenšiu škáročku. Užívala som si jeho bozky, akoby mali byť tie posledné a obaja sme sa do toho celí vložili.

„Ehm, ehm,“ zakašľal zrazu niekto. Obaja sme sa od seba odtiahli, no len minimálne, a pozreli sme na dievča, čo stálo pri výťahu. Bolo to tá istá holka, čo nás doviedla hore. „Nerada ruším, ale musíte opustiť budovu rádia.“

„Iste, prepáčte,“ odvetila som s úsmevom a odtisla som sa od Louisa. Ten ma objal okolo pása a pritisol si ma čo najbližšie k sebe. S úsmevom na tvárach sme vošli do výťahu a nechali sme sa odviesť na prízemie. Medzitým ma Louis ešte asi miliónkrát pobozkal na ústa, nos, líca, bradu, čelo vlasy, oči, ... proste všade, kde mohol.

„Môžeš mi niečo sľúbiť?“ spýtala som sa ho.

„Čokoľvek, darling.“

„Budeš mi každý deň spievať? Keď som už raz počula tvoj nádherný hlas, nedokážem bez neho zaspať.“

„Iste,“ zasmial sa. Napokon sme vyšli z výťahu a vysmiaty sme sa v objatí vybrali von na ulicu.

„Wohooooo. Konečne!!!“ ozvali sa pokriky a potlesk zvonku. Tam stáli všetci chalani s Amy a Lucy a usmievali sa na nás. Nezmohla som sa na nič iné, než sa ešte viac usmiať. Louis si ma pritiahol bližšie k sebe a pobozkal ma na vlasy. „Tá je už zadaná,“ povedal rázne.

„Neboj, bro, teraz ti ju už nikto neukradne,“ usmial sa Zayn.

„No dosť bolo rečí,“ vyhlásil Liam a ukázal na Lucy. „Musíme sa vrátiť do Londýna. Slečna musí byť o 10 na ubytovni!“

Všetci sme sa nad jeho tónom zasmiali a odchytili sme si dva taxíky. Nejako sa nám podarilo tam natrepať, a tak sme sa odviezli na letisko. Museli sme však ísť cez letiskovú halu, no o chvíľu sme už všetci sedeli na tých pohodlných sedačkách v lietadle a tešili sa na príchod domov.

Let zbehol neskutočne rýchlo a ani sme sa nenazdali a už sme stáli pred budovou vonku. Išla som sa rozlúčiť s Louisom, no ten ma zastavil.

„Kam chceš ísť?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím.

„No predsa domov. Amy ma odvezie,“ odvetila som.

„Ty dnes nikam nejdeš. Len pred chvíľkou som si ťa získal späť a ty si myslíš, že ťa tak rýchlo nechám odísť? To si vyhoď z hlavy. Dnes spíš u nás,“ zahlásil tónom, ktorému sa nedalo odporovať, aj keby som chcela, čo určite nebolo mojím úmyslom.

„Tak dobre,“ usmiala som sa. Amy sa ponúkla, že Lucy odvezie, pretože v mercedese sme už boli plní, a tak jej Jeff vyložil kufor a dal ho do Aminho Chrobáka. Následne sme sa rozlúčili, že sa uvidíme zajtra a nastúpili sme do auta. Naozaj nás bolo trošku veľa. Liam si hovel krásne sám vpredu a vzadu sa tlačili Louis, Harry a Zayn. Ja s Niallom sme sedeli na nich a hlavu sme si trieskali o strop. Nebola to veľmi pohodlná cesta, no došli sme do dvora a všetci rýchlo vystúpili z auta. Louis ma opäť objal okolo pása a viedol ma do domu. Tam, kde som sa zaprisahala, že už nikdy nevkročím. No časy sa menia.

Vošli sme dnu a rozlúčili sa s ostatnými. Tí sa len potmehúdsky usmievali a zablahoželali nám pekné sny. Len som sa nad tým pousmiala a nasledovala som Louisa po schodoch do jeho izby. Keď sme už boli dnu, Louis ma chytil a oprel o dvere. Pritisol ma k nim a vášnivo ma pobozkal. Tá túžba v nás bola neopísateľná. A stupňovala sa každým bozkom, každým dotykom.

Otočili sme sa preč od dverí a Louis ma viedol ku posteli. V momente, keď sme sa na nej ocitli, musela som sa od neho odtrhnúť a zoskočila som z nej dole.

„Čo sa deje?“ nechápal Louis.

„Nemôžem. Nie na tejto posteli a v obliečkach, kde bola predtým ona,“  povedala som.

Louis ku mne podišiel a opäť ma pobozkal. Prepadla som jeho perám a pomaly som ani nevnímala, ako ma zobral na ruky a odniesol ma do inej izby. Predpokladala som, že jedna z hosťovských a ďalej som tomu nevenovala pozornosť. Naplno som sa vložila do bozkov a užívala som si každú sekundu.

V tú noc sme sa milovali niekoľkokrát. Museli sme dobehnúť zameškané. No napokon na nás predsa len padla únava a my sme vedľa seba zaspali. Už dlho som sa necítila tak dobre. Chýbal mi ten pocit, no už bol tu a ja som si zaumienila, že ho už nenechám odplávať preč.