Holidays 23

O môj bože! Preboha, preboha! Čo tu ON robí? pýtala som sa sama seba. Pomaly ale isto sa ma začala zmocňovať panika. Šokovaným pohľadom som sa dívala poza Zayna, kde stál Louis v objatí s nejakým dievčaťom a tancovali spolu. Nevidela som mu priamo do tváre, no vedela som, že je to on. Spoznala by som ho aj na sto kilometrov. Bože môj, prečo mi toto robíš?

V očiach ma opäť zaštípali slzy, no tentoraz sa neudržali na uzde. S jeho osobou na mňa doľahli všetky tie krásne spomienky a mňa sa zmocnila clivosť. Po prvej slzy nasledovala ďalšia a ďalšia a mne bolo jedno, že sa mi zničí make-up uprostred spoločensky významnej udalosti. Odrazu otočil hlavu smerom ku mne, a ja som si ju rýchlo schovala do Zaynovho pleca. Našťastie ma nevidel. Už som tu nemohla vydržať. Neviem, čo by som robila, keby sme sa stretli zoči-voči. Už teraz som bola dosť na dne a slzy mi tiekli prúdom.

Odtiahla som sa trošku od Zayna a pozrela na neho uplakanými očami.

„Zayn, ja musím odísť. Hneď!“

Keď zbadal moju tvár zmáčanú slzami, preľakol sa. „Čo sa ti stalo? Prečo plačeš? Čo som urobil?“ pýtal sa.

„To nie ty. Ja len ... je to ťažké. Nemôžem ti to vysvetliť. Ale musím odísť. Prepáč. Zavolaj mi, dobre?“ povedala som a rýchlom krokom som mierila k východu. Zayn tam ostal sám.

S hlavou sklonenou k zemi som dorazila k dverám a vyšla som pred budovu. Nanešťastie tam ešte stále stáli novinári a len čo som sa tam objavila, blesky začali cvakať ako divé. No v tej chvíli mi bolo všetko jedno. Aspoň som nebola s nikým slávnym a keďže mňa nepoznajú, s tých fotiek nebudú mať nič.

Opatrne som zišla po schodoch a pobrala som sa preč. Novinári sa o mňa viac nezaujímali, a tak som v pokoji došla až k lavičke pod stromom. Sadla som si a nohy pokrčila k sebe. Až vtedy na mňa všetko doľahlo a ja som sa rozplakala ako malé dieťa. Prečo som bola taká hlúpa. Prečo som najlepšieho chlapca na zemi nechala odísť len preto, že by to bolo na diaľku ťažké. Ten rok by sme nejako prežili a teraz by sme boli spolu. Ja hlupaňa! nadávala som si.

Ako som ľutovala všetko, čo som mu povedala a ako som sa rozhodla. Prečo som si poriadne nepremyslela? Teraz už sa vrátil k starému životu, ako som mu vravela a má dievča, ktoré určite ľúbi. Prečo som taká hlupaňa. Prečo sa mi všetko v živote kazí?

Odpovede na tie otázky som mohla len hádať. Všetko, čo ma za ten rok ťažilo a ja som to dusila v sebe na mňa teraz doľahlo a ja som opäť spustila srdcervúci plač. Maskara sa mi rozmazala, make-up som mala zničený, ale čo ma po tom, keď som mala zničený život. A hlavne srdce. Tie kúsky, čo sa rozštiepili pred rokom sa teraz rozštiepili na polovice a z môjho srdca ostal asi len prach.

„Ahoj, čo sa stalo? Prečo plačeš?“ ozvalo sa od cesty. Zdvihla som hlavu a tam stálo nejaké dievča a pozeralo na mňa.

„Môj život nestojí ani za cent a v hrudi mi namiesto srdca ostala len prázdna diera. Všetko je nanič,“ povedala som uplakane.

„Ale no tak, to prejde. Bude to lepšie, neboj. Ten, čo ti to spravil je určite len nejaký debil,“ prihovorila sa a podišla ku mne. Sadla si vedľa mňa na lavičku a objala ma, akoby sme boli roky kamarátky. Bola som jej vďačná, že teraz nie som sama.

„Ale nie, nie je debil. On je práveže ten najúžasnejší chlapec, akého som kedy stretla. To len ja som bola tá hlupaňa, ktorá všetko domrvila a teraz za to pykám,“ odvetila som cez slzy.

„Určite si na to mala nejaký dôvod. Neboj, všetko sa dá do poriadku.“

„Kiežby. No myslím, že už niet žiadnej šance.“

„Malo to tak byť. Ak si sa vtedy tak rozhodla, tak to v tej chvíli tak bolo správne.“

„Hmm,“ na viac som sa nezmohla. Len som plakala a plakala.

Keď som už ďalej nevládala, vstala som, že pôjdem domov. Ona vstala spolu so mnou a kráčala vedľa mňa.

„Nemusíš ísť so mnou. Zvládnem to,“ povedala som jej.

„To je v poriadku. Aj tak nemám čo robiť,“ usmiala sa.

„Ďakujem ti. Za všetko, že si tam pri mne bola, že si ma utešovala a že teraz ideš so mnou.“

„To nestojí za reč. Inak, som Amy,“ predstavila sa.

„Charlotte. Rada ťa spoznávam.“

„Aj ja teba. Bývaš neďaleko?“

„Vlastne nie. Ani neviem, ktorým smerom mám ísť domov.“

„Mám neďaleko auto. Môžem ťa odviesť.“

„To by bolo od teba milé, vďaka,“ usmiala som sa a nasledovala som ju. Prišli sme k červenému Volkswagen Beetle a nasadli sme. Povedala som jej adresu, ktorú naťukala do GPS a už sme sa viezli. Cestou sme sa rozprávali o bežných veciach, o rodine, záľubách, o tom, kde dnes každá z nás bola a podobne. Cesta zbehla rýchlo a o chvíľu sme už stáli pred mojou bytovkou.

„Si naozaj milá. Som rada, že som ťa stretla. A ešte raz ďakujem,“ usmiala som sa na ňu a chytila kľučku dverí, že vystúpim.

„Vlastne aj ja som rada. Nedávno som sa sem prisťahovala, kvôli škole a tak tu ešte nikoho nepoznám. Bolo by dobré mať kamarátku.“

„Vlastne, ja som tu tiež nová. Bývam tu len mesiac. Ak chceš, mohli by sme ísť niekedy na nákupy, alebo na kávu,“ navrhla som.

„Rada,“ usmiala sa.

„Napíš mi svoje číslo, ozvem sa ti,“ podala som jej mobil. Keď vyťukala kontakt, uložila som si ho pod Amy a vystúpila som z auta. „Maj sa,“ zakývala som jej a sledovala som, ako odchádza. Následne som sa otočila k bytovke a vošla dnu. Aspoň k niečomu bol tento večer dobrý, pousmiala som sa. Mám kamarátku.

Vošla som do bytu a zamkla ho. Unavená som sa vyzliekla zo šiat, topánky som hodila na druhý koniec izby a doplnky som položila na nočný stolík. Na odlíčenie som nemala síl a tak som len v spodnom prádle zaľahla s make-upom a namaľovanými očami. 

Zayn

Ostal som tam sám stáť na parkete. Sledoval som, ako odchádza k dverám a mizne za nimi. V hlave som mal plno otázok, no všetky zostali nezodpovedané. Čo sa jej stalo? Prečo plakala? Prečo tak narýchlo odišla, z ničoho nič?

No musel som sa zmieriť s tým, že dnes na nich odpoveď nedostanem, a tak som sa predieral davom tancujúcich párov k stolu, kde boli ostatní. Sadol som si na stoličku a rozprával sa s Niallom, ktorý jediný prišiel bez partnerky. Potom bol čas, keď sme mali ísť spievať, a tak sme vyšli na pódium a odspievali One Thing. Následne som sa rozlúčil s chalanmi a vybral som sa domov. Niall sa tiež nudil a tak šiel so mnou.

Nastúpili sme do auta, kde nás čakal Jeff a odviezli sme sa. Poprial som Niallovi dobrú noc a šiel do svojej izby. Vyzliekol som sa z obleku a len v boxerkách som sa uložil na spánok.