Coincidence 3

Prepáčte, že včera nebola časť, len som nebola celý deň doma a keď som prišla, tak už bolo po polnoci, takže je až dnes časť. A ešte som zabudla k príspevku o sebe dodať Bruna Marsa ♥ :D

„Vieš, ako som ti spomínala, že ma otec volal na prázdniny do Londýna?“

„No...“ odvetila som a nálada mi trošku poklesla. Takže pôjde cez leto preč a zase sa tu budem nudiť.

„Bez teba som nechcela ísť, a tak som dohodla, že môžeme ísť obe!“ zvolala nadšene. Kým mi vlastne doplo, čo povedala, prešlo pár sekúnd. Bola som v nemom úžase. Ja a Londýn. Londýn a ja. Moje vysnívané mesto a navyše tam sú chlapci. Bože, čo ak sa mi podarí ich stretnúť. To by som asi neprežila. Môj bože, môj bože!

„To myslíš vážne?!“ nechcela som tomu veriť.

„Áno,“ usmiala sa Sofia. „Len čo zmaturujeme a dostaneme vysvedčenia môžeme letieť a ostať tam tak dlho, ako budeme chcieť.“

„Mne sa snáď sníva! Pôjdem do Londýna! A navyše s tebou!“ zvýskla som a hodila som sa jej okolo krku. „Milujem ťa! Milujem ťa! Si tá najlepšia kamarátka na svete!“

„No veď si myslím,“ zasmiala sa, keď som ju pustila.

„Už sa neviem dočkať, keď to poviem rodičom. Konečne budem mať toto leto pokoj a nebudem musieť byť doma zatvorená medzi štyrmi stenami a starať sa o sestru,“ snívala som v myšlienkach.

„No vidíš. Toto leto bude naše najlepšie!“

„Tak tomu verím!“ uškŕňala som sa ako blázon. „Waaa, ide mi bus. Musím ísť!“ zvolala som, keď som na križovatke v diaľke uvidela moje číslo.

„Utekaj, a nezabudni sa mi ozvať, čo na to tvoji rodičia,“ zasmiala sa a kývala mi, keď som rýchlo kráčala na zastávku. S úsmevom na perách som nastúpila a celý čas som premýšľala o Londýne. Toto budú peckové prázdniny. Už sa neviem dočkať!

Keď som dorazila domov, nikde nikoho nebolo.

„Halo?! Ste doma?“ volala som, no nik sa neozýval. Na chladničke som našla odkaz. Išli sme na akciu na Spišský hrad aj s Emou. Prídeme až zajtra na obed. – M. Juchú, mám celý byt pre seba. A tak som si vytiahla z ľadničky kolu, dala popcorn do mikrovlnky a keď začal praskať, vybrala som ho. Takto vyzbrojená som sa usalašila v obývačke na gauči a pustila som si televízor.

Ani neviem ako som pri filme zaspala a ráno som sa  zobudila celá skrehnutá obložená rozsypaným popcornom. Voľky-nevoľky som vstala a všetko som popratala. Následne som šla do kúpeľne a dala som sa do poriadku. Keď som pozrela na hodinky, bolo pol 12. Páni, tak dnes to vyzerá rovno na obed.

Pozrela som sa do ľadničky, aké máme ingrediencie a zvolila som francúzske zemiaky. Všetko som si nakrájala a poukladala na pekáč. Vložila som ho do rúry a medzitým som zapla počítač a prihlásila som sa na Facebook. Hneď mi nabehla správa od Sofii.

No ako? Čo povedali?

Ešte som im to nevravela. Včera neboli doma a prídu až dnes na obed.

Ach tak. Tak sa potom nezabudni ozvať.

Jasné, už som ti sľúbila. Počkaj chvíľu, idem skontrolovať obed.

Čakám...

Rýchlo som odbehla skontrolovať jedlo a keď som videla, že zemiaky sú už pekne upečené do zlatista, vypla som rúru a vybrala pekáč. Nechala som ho na dreze, nech trošku vychladne a vrátila som sa do izby k počítaču.

Som späť ... Obed je hotový.

A čo máte?

Francúzske zemiaky.

Mňam, my zase niečo nechutné.

Ale určite to nie je také hrozné, ako to opisuješ.

Ver mi, ešte si to nechutnala. Stačil by ti len pohľad na to a mala by si dosť.

Tak príď ku nám. :D

To nemôžem. Mamka by ma zabila. :D

Vtom vo dverách zaštrkotali kľúče a ja som odskočila ich privítať. Mamka sa potešila, že nemusí variť a sestra mi darovala balón. Zlatá. Má 7 rokov a chodí do prvého ročníka. Niekedy vie byť neskutočne otravná ale aj tak ju ľúbim.

Vrátila som sa späť k počítaču a pozrela si správu od Sofii.

Kde si zmizla? No nič, musím končiť :D Bye :-*

Bola som pozdraviť rodinu, akurát došli domov =) bye :-*

A zase som sa nudila. Knihy do školy dnes asi ani len neotvorím, nemám na učenie náladu. A tak som opäť zapla Omegle a písala si s cudzincom.

Harry

Opäť sme mali v štúdiu prestávku. Chalani sa šli von najesť a mne sa nič nechcelo, tak som si ľahol na gauč a zapol notebook. Rozhodol som sa, že idem trošku poplašiť fanúšičky na Omegle a tak zadal One Direction, aby mi nehľadalo aj nejakých iných ľudí. Jedna z nich začala vrieskať ako šialená (Caps Lock a výkričníky), druhá hneď prestala písať, to som sa bál či sa jej niečo nestalo, no snáď bude v poriadku a tretia sa ma hneď začala pýtať, či som single.

Po chvíli ma to omrzelo a ja som vypol nastavenia záujmov a len tak som sa prihlásil, že si s niekým normálne popíšem. Najprv mi vyskočili samí úchyláci ako vždy, no napokon som konečne našiel niekoho normálneho.

Hi :-)

Hi :) ako sa máš?

dobre, vďaka ... a ty?

tiež ... f/m?

f .. ty?

m... vek?

18

taktiež :-) prečo si na omegle?

nudím sa :D

to poznám, tiež sem chodím, keď sa nudím

a odkiaľ si?

UK, ty?

Slovensko, no asi nepoznáš

až taký zlý v geografii nie som :D to je pri Poľsku a Maďarsku, že?

áno, som rada, že aspoň niekto zo sveta nás pozná :D

som rad, že som potešil :P

:D :D :D

ako sa voláš?

Vicky a ty?

Rozmýšľal som, čo jej odvetiť. Pravé meno? A čo ak by ma spoznala. Radšej nie.

Hes

Hes? zvláštne meno

áno, hovoria mi to :D

prepáč, ak som sa ťa dotkla

nie, to je v poriadku :)

„Harry!!! Do štúdia!“ zakričal na mňa Paul.

„Už idem!“ zvolal som a vrátil sa k Omegle.

budem už musieť ísť

okey ... tak sa maj :)

počkaj ešte

áno?

nechcela by si si písať aj niekedy inokedy?

ako to myslíš?

napríklad cez skype

tak dobre, znie to fajn :)

napíšeš mi tvoj nick? pridám si ťa

vicky94

okey .. mám :) rád som ťa spoznal, ahoj

aj ja teba .. pa

A odhlásila sa. Rýchlo som zaklapol počítač a vbehol som do štúdia, aby na mňa Paul nenadával. Naspieval som tie vokály a potom sme už šli s chalanmi domov. V hlave mi celý čas znel môj rozhovor s Vicky. Pripadala mi nesmierne v pohode a ja som dúfal, že v nej nájdem kamarátku, ktorá mi tak chýbala.

Nie žeby mi chalani nestačili, mal som ich neskutočne rád, ale chýbali mi tie časy, keď som sa slobodne flákal po meste a nikto ma nepoznal. A v nej som videl možnosť, že by som sa stal aspoň na chvíľu tým neznámym človekom a písali by sme si ako obyčajný teenageri. Žiadna sláva, nič.

Len čo som vošiel do svojej izby, zapol som notebook a na skype som si vytvoril nový účet. Na starý mi chodili milióny pozvánok na priateľstvo od fanyniek a tak som tam už prestal chodiť. Mal som síce ešte jeden súkromný len pre rodinu a chalanov, no tam som bol len raz za čas. A tak som zadal uživateľské meno hes5 a k menu som napísal Hes Unknown. Netušil som, aké priezvisko si mám vymyslieť a tak som improvizoval. Keď bol účet vytvorený, pridal som si Vicky do kontaktov a dúfal som, že sa čochvíľa pripojí.