Coincidence 13

Sofia

Na prehliadku sme dorazili všetci spolu, no Vicky musela utekať dozadu sa pripraviť a my so Sebastianom sme vošli do sály plnej bohatých a vplyvných ľudí. Sebastian pár z nich pozdravil, no hneď sme si šli sadnúť. On mal ako fotograf miesto úplne vpredu a mne dala Vicks VIP lístok, takže som si sadla vedľa neho.

Po celý čas som z neho nemohla spustiť oči. Bol tak sexy a v tej rozopnutej košeli bol na zjedenie. Hlavou mi prúdili nemravné myšlienky a ja som sa ich silou mocou snažila zbaviť. Udržiavala som konverzáciu, no veľmi so mnou nespolupracoval. Napokon som sa predsa len odhodlala, povedať mu, že sa mi páči.

„Vieš, Sebastian, ja som ti chcela povedať, že už od chvíle, keď sme sa prvýkrát videli, si sa mi ...“ nedokončila som. Na mojich perách pristál Sebastianov ukazovák a umlčal ma. Čakala som teda, čo na to povie, no on bol ticho. Napokon zo seba predsa len dostal:

„Prepáč mi to, Sofia, ale ja som gay,“ povedal monotónne.

V hlave mi vybuchla bomba a hrudník sa mi stlačil na minimum. Nedokázala som sa ani nadýchnuť, v takom som bola šoku. Ani nešlo o to, že bol gay, ale ako mi to povedal. Nemohla som sa zmieriť z tým, že ma odmietol kvôli nejakému chlapovi. To bolelo. Veľmi.

Do očí sa mi vtlačili slzy a aj keď som ich chcela silou mocou zatlačiť späť na miesto, nedarilo sa mi to. A tak som vstala a odišla som pohľadať toalety. Nakoniec som ich našla a zamkla som sa v kabínke. Bola to pre mňa potupa. Ak ma chalan odmietol kvôli nejakému inému dievčaťu, budiš. Ale kvôli chlapovi? Moje sebavedomie prudko kleslo a z očí mi ešte stále stekali slzy.

Napokon som sa prinútila dať do poriadku a už bez plaču som vyšla von. Nechcela som sa pretĺkať davom ľudí, keďže prehliadka už začala, a tak som ostala stáť vzadu a snažila som sa aspoň cez medzierky medzi ľuďmi uvidieť Vicky. Po skončení som šla k misám s jedlom a čakala som, kým sa ukáže Vicky. Nechcela som riskovať stretnutie so Sebastianom. To by som nezniesla.

Vicky

Prehliadka prebehla bez akýchkoľvek trapasov, našťastie, a po ukončení sme sa šli prezliecť do vlastného. Ja som si obliekla svoje dlhé biele šaty a rozpustila som si vlasy, ktoré som mala doteraz vyčesané do vysokého copu. Tvár som si pretrela púdrom a vychystaná som šla medzi hostí.

Snažila som sa nájsť Sofiu alebo Sebastiána, no nikde som ich nevidela a hľadanie mi sťažovali všetci, ktorý sa chceli predstaviť a porozprávať. Slušne som ich odbila a kráčala som až dozadu, kde som pri misách s jedlom konečne našla moju kamarátku.

„Ahoj, konečne som ťa našla,“ podišla som ku nej.

„Uhm,“ odvetila a ani sa na mňa nepozrela.

„Deje sa niečo?“ opýtala som sa jej.

„Nie nič sa nedeje,“ zamrmlala.

„Pozri sa na mňa.“

Otočila tvár a zahľadela sa mi do očí. Mala okolo nich červené fľaky, akoby plakala.

„Nehovor mi, že sa nič nestalo. Poď na toalety!“ zavelila som a ťahala som ju preč. Keď sme boli z dosahu ostatných hostí, prinútila som ju pozrieť sa mi do očí a povedať mi, čo sa stalo.

„Vážne, nič hrozné to nie je. Nechcem ti kaziť tvoj večer. Na móle si bola úžasná, všetci si o tebe šuškali a obdivovali ťa,“ prinútila sa k úsmevu.

„Ďakujem ti,“ usmiala som sa. „Ale aj tak chcem vedieť, čo sa stalo a nedám ti pokoj, dokým sa to nedozviem.“

„Tak dobre. Ide o Sebastiana. Páčil sa mi a myslela som si, že by to medzi nami mohlo iskriť, no dnes, keď som mu to tak nejak naznačila, mi povedal, že ...“ zlomil sa jej hlas.

„Čo ti povedal?“ pýtala som sa zvedavo. „Že ma priateľku?“

„Horšie,“ zamrmlala so slzami na krajíčku.

„Že sa mu nepáčiš?“

„Kiežby. Prijala by som to ľahšie ako to, že ...“

„No už mi to povedz!“

„Je gay!“

„Ou,“ odvetila som. Čakala som všetko, ale toto nie. Teda, nie, že by som niečo proti gayom mala, ale Sebastian mi taký vôbec neprišiel. Na Carlosovi to bolo hneď vidieť, ale Sebastian? Nemohla som tomu uveriť.

Kým som sa ja spamätávala z prvotného šoku, Sofia sa skĺzla po stene a z očí jej tiekli slzy.

„Moja, to nič. Nájde sa niekto iný. Nebola si predsa do neho zamilovaná, či?“

„Nie, to nie, ale ...“

„To prejde, uvidíš. Onedlho sa objaví záhadný cudzinec, ktorý sa k tebe bude presne hodiť,“ usmiala som sa.

„Záhadný cudzinec. Tak to isto,“ zasmiala sa Sofia.

„No vidíš. Takúto ťa chcem vidieť. Už nemáš prečo plakať.“

„Máš pravdu. Nebudem sa tým trápiť,“ odvetila a utrela si slzy chrbtom ruky. Zdvihla sa zo zeme a usmiala sa na mňa. „Ďakujem ti.“

„Ale to nestojí za reč,“ mávla som rukou a sledovala som ju, ako si oplachuje tvár studenou vodou a upravuje si make-up. Kruhy pod očami zmizli a na tvári sa jej usadil úsmev. Opäť to bola tá skvelá pojašená Sofia. Spoločne sme vyšli von a oddali sme sa hudbe a zábave.

Sobota

Fotenie v parku sme zvládli bez problémov a na najbližšie dni som mala voľno. Sofiin otec chcel, aby s ním strávila aspoň jeden týždeň, takže sa momentálne venovala jemu a ja som sa doma nudila. Zapla som si teda Facebook a skontrolovala som si správy. Na Twitteri som pozrela novinky o 1D a už už som sa chystala vypnúť počítač, keď mi zrak padol na modrú ikonku.

Rýchlo som zapla Skype a čakala som, kým ma prihlási. Konečne otvorilo okno, no Hes online nebol. Ale .. Nechal mi správu!!! Potešila som sa a rýchlo ju otvorila.

Ahoj, Vicky :) Konečne mám aspoň trochu času ti napísať pár slov. No radšej budem stručný, aby som zahrnul všetko, pretože čochvíľa príde šéf a zase do mňa bude hustiť. Tak idem k veci. Ako vieš, momentálne som v Amerike, no už budúci víkend sa vraciam. Veľmi mi chýbali naše sobotňajšie konverzácie a bol by som rád, keby sme ich hneď v sobotu obnovili. Ako zvyčajne o 6. A mám na teba potom jednu otázku, tak sa priprav :P dúfam, že sa tu v sobotu stretneme ... bye :)

Rýchlo som si prezrela, kedy tú správu písal. V pondelok. Takže to znamená ... On práve prišiel. Už je v Londýne. V rovnakom meste ako ja. To sa mi snáď sníva! Počkať! Koľko je hodín? Rýchlo som skontrolovala čas na kuchynských hodinách. O 5 minút 6. O chvíľu to príde. Už o pár minút si spolu opäť budeme písať. Už sa neviem dočkať!

Nevedela som ani pokojne obsedieť na jednom mieste, taká som bola nadšená a nervózna zároveň. A odrazu...

tak si tu :) ani som nedúfal

prečo by som tu nemala byť? :D

ani neviem :) bál som sa, že si na mňa zabudla

ale prosím ťa :D na teba?

ach prepáč, zabudol som, že môjmu šarmu nedokážeš odolať :P

toto mi tak chýbalo :D :D

takže som ti chýbal?

samozrejme :P každý deň, každú minútu

aj ty mne

On to asi myslí vážne, čo. Prečo nepíše smajlíky? To je u neho divné, pomyslela som si.

to som rada :) čo si to mal pre mňa za otázku?