Holidays 31

Louis

viem, že som sem už ten song raz dávala, no k tejto časti sa hodí lepšie, takže ešte raz :D

Nechápal som, prečo mi toto robí. Sama povedala, že ma nikdy neprestala milovať, tak prečo sa vracia opäť k Zaynovi. Nechce mu ublížiť? Ubližuje mu ešte viac tým, že mu klame. Prečo s ním ostáva, ak ho nemiluje? Z ľútosti?

Nedokázal som si to vysvetliť. No jedno som vedel. Už po druhý krát je moje srdce roztrieštené na kusy opäť kvôli nej. Cítil som, ako sa mi pľúca zvierajú a tlačia mi na srdce. No to tam už nebolo, tak prečo to tak veľmi bolí? Aj keď bola bolesť neúprosná, rozhodol som sa definitívne. Musím na ňu zabudnúť, a to hneď. Sama mi dala najavo, že sa to medzi nami skončilo, a tak som nemal dôvod sa kvôli nej trápiť. Aspoň som si to nahováral.

Spamätal som sa a odišiel som do svojej izby. Cestou som zahliadol Zayna a Charlotte, ako sa bozkávajú v záhrade na hojdačke. Opäť ma stislo pri srdce a bolesť bola neopísateľná. Toto už musí skončiť, povedal som si a trielil som do izby. Prezliekol som sa zo spoteného golfového oblečenia a osprchoval som sa. Hodil som na seba čisté veci a vyšiel som z domu.

Rýchlym krokom som si to mieril k svojmu autu a nastúpil som. Onedlho som už stál pred žltou bytovkou. Zaparkoval som a vystúpil von. Podišiel som k zvončekom a stisol ten s menom Calder. Ozval sa hlas Eleanor.

„Áno? Kto je tam?“

„Tu je Louis, prosím ťa, otvor.“

Už som len počul bzučanie dverí a poľahky som ich otvoril. Vybehol som schodmi na štvrté poschodie a zaklopal som na dvere. Otvorila mi El v nočnej košeli.

„Louis? Čo tu, pre boha, robíš?“ spýtala sa začudovane. Nič som neodpovedal, len som sa chvatne prisal na jej pery a zatlačil som ju dnu do bytu. Neodporovala a po pár sekundách, keď sa stihla spamätať mi bozk opätovala a jemne jazykom blúdila po spodnej pere. Zdvihol som ju zo zeme a ona si okrútila nohy okolo mojich bokov. Kráčal som rovno do spálne k jej posteli a tam som ju zvalil do mäkkých perín. Ľahol som si k nej a o chvíľu sme už na sebe nemali nič. Po spoločnom vrchole sme obaja sladko zaspali.

Charlotte

Zayn ma odviezol domov a predtým, než som stihla vystúpiť riekol: „Ľúbim ťa.“

Odo mňa sa čakalo, že mu odpoviem to isté, no ja som toho nebola schopná. Nedokázala som mu takto zaklamať do očí. A tak som sa len usmiala a pobozkala ho. Vzápätí som vystúpila a kráčala rovno do môjho bytu. Tam som sa zvalila do postele a srdcervúco som sa rozplakala. Potrebovala som niekoho pri sebe, no Lucy bola niekoľko stovák kilometrov ďaleko. Vtom som si spomenula na Amy a zavolala som jej.

„Ahoj, Charlotte. Čože tak večer?“ spýtala sa ma radostne.

„Amy? Máš čas?“ opýtala som sa pomedzi vzlyky.

„Iste, čo sa stalo?“

„Príď prosím ku mne. Potom ti to vysvetlím.“

„Hneď som tam!“ zvolala a zrušila hovor.

O 10 minút som sa ozvalo zvonenie zdola. Len som jej otvorila dvere bzučiakom a odomkla som aj tie od bytu. Len čo zastavil výťah na treťom poschodí, vyrútila sa z neho vydesená Amy a utekala ku mne. Hodila som sa jej do náručia a usedavo som plakala.

„No poď moja. Poďme dnu, tam mi povieš, čo sa stalo.“

Mlčky som prikývla a zvalila som sa na gauč do obývačky. Amy zamkla byt a prisadla si ku mne.

„No hovor,“ povedala a ja som spustila celý príbeh od Grécka, ktorý som občas prerušovala vzlykmi a smrkaním do vreckoviek. Amy len ticho sedela a počúvala.

„A teraz neviem, čo mám robiť,“ riekla som zúfalo. „Nechcem sklamať Zayna, ale moje srdce mu nepatrí. To vždy patrilo Louisovi a ani nikdy neprestane. Zayna mám úprimne rada, no Louisa milujem.“

„Tak mu to povedz. Zayn to určite pochopí.“

„Lenže ja už som povedala Louisovi, že je medzi nami koniec a že to Zaynovi nespravím. Je koniec, chápeš? Opäť som to skazila najviac, ako som mohla!“

„Neboj, to sa vyrieši. Všetko sa dá do poriadku. Uvidíš, aké to bude so Zaynom a ak to naozaj nebude mať zmysel, tak mu povieš pravdu. Ublíži mu to, no vždy je to lepšie ako mu hlúpo klamať.“

„Ja viem, ale ja to nedokážem. Som príliš zbabelá. A navyše, po tom, čo som mu povedala a znovu mu zlomila srdce ma bude Louis doživotne nenávidieť,“ plakala som.

„Neboj, ak ťa naozaj ľúbi, odpustí ti. Každý robí chyby a my musíme vedieť ľuďom odpúšťať. To sa vyrieši,“ upokojovala ma Amy a hladila po chrbte, zatiaľ čo som jej ja močila tričko slzami.

„Ostaneš tu na noc, prosím? Nechcem byť dnes sama.“

„Iste,“ usmiala sa. „Nespravím ti čaj? Pomôže ti na bolesť hlavy. Určite ti už ide prasknúť od toľkého plaču.“

„Ďakujem ti,“ pokúsila som sa o úsmev a sledovala Amy, ako sa zvŕta v kuchyni. Po chvíľke doniesla dve šálky zeleného čaju a podala mi ich.

„Necukrovaný,“ usmiala sa.

„Ďakujem. Už vieš, čo mám rada.“

Vypila som horúci čaj a pobrala sa do izby. Prezliekla som sa do svojej pásikavej nočnej košele a umyla som si tvár. 

Potom som sa vrátila k Amy a riekla som:

„Cíť sa tu ako doma. Kľudne si niečo požičaj na spanie.“

„A kde budem spať?“ opýtala sa.

„Gauče sú pohodlné, no ak chceš, môžeš spať aj so mnou. Posteľ je dosť veľká pre obe.“

„Okey,“ usmiala sa. „Idem zatiaľ do sprchy.“

Ja som si ľahla do postele a čakala na ňu, no skôr než prišla, premohla ma únava a ja som zaspala.