Coincidence 8

Opäť tu mám k vám taký menší príhovor :) Klaudix mi vnukla nápad na poviedku s Janoskians. Celkom ma to zaujalo a rada by som o nich niečo napísala, no chcela by som vedieť aj váš názor. , tak sem dám anketu, do ktorej by som bola rada, ak by ste sa zapojili. Potom by som sa možno vrátila k tomu dokončeniu 1D poviedok, pokiaľ by som nedostala iný nápad :) 

Harry

Síce sme mali koncertnú šnúru po celej Amerike, opäť, vyžiadal som si od Paula deň voľna a priletel som naším lietadlom domov. V sobotu, 2. júna. Možno to bol bláznivé a pochabé, no jej fotka na skype mi nestačila. Chcel som ju vidieť naživo, a tak som sa zamaskoval a dúfajúc, že ma nikto nespozná, som zamieril k letisku.

Presne o druhej zahlásili príchod jej lietadla a po mne akoby behali mravce, taký som bol nervózny. Po chvíľke začali odzadu vychádzať ľudia a ja som zaostroval na každú ženskú, či to nie je náhodu ona. No napokon už odtiaľ nikto nešiel, avšak Vicky som nezbadal. Žeby šla na iné letisko?

Nechápal som, ako sme sa mohli minúť, no nestrácal som nádej a naďalej som tam stál, aj keď už nik nechodil. Nemohol som proste uveriť tomu, že som sem prišiel až z Ameriky, len aby som ju videl, a ona priletí na iné letisko.

Už som napokon stratil aj tú poslednú kvapku nádeje a pomaly som sa zberal na odchod, keď odzadu zrazu vyšli dve dievčatá s kuframi a o niečom živo debatovali. Je to ona. Ja tom to vedel, že ju uvidím. Konečne stretávam svoju veľmi dobrú kamarátku naživo.

Odrazu sa otočila a streli sa nám pohľady. Aj cez moje okuliare si zrejme všimla, že sa na ňu pozerám, no o pár sekúnd len odvrátila tvár a vyšla do dažďa. Spolu s nejakou blondínkou nasadli do taxíka a ja som ho len sledoval, ako mizne medzi ďalšími autami.

Spokojný sám so sebou som sa vrátil späť do lietadla a celú cestu do Chicaga som bol vo vlastných myšlienkach premýšľajúc plán, ako jej o sebe povedať pravdu.

Vicky

Keď sme sa so Sofiou konečne dosmiali, zišli sme dolu po naše kufre a vyniesli sme ich do izieb. Najbližšiu hodinku sme strávili tým, že sme všetko vykladali von a do skríň. Keď som bola hotová, zišla som dole poobzerať si zvyšné miestnosti.

Prešla som kuchyňou spojenou s jedálňou, obývačkou, kúpeľňou a toaletou, až som vyšla na záhradu, kde som od úžasu otvorila ústa a takmer som nedýchala. Bol tam tak nádherný bazén, momentálne zakrytý plachtou, spolu s lehátkami na opaľovanie a taktiež vírivkou. Nedokázala som prísť na to, za čo som dostala takú skvelú kamarátku a čo som spravila, že sa toto všetko objavilo v mojom živote.

Napokon som sa na rozmýšľanie úplne vykašľala a vrátila som sa späť do domu. V obývačke som našla Sofiu, a tak som si k nej prisadla.

„Aký je plán na dnes?“ opýtala som sa.

„Čo tak zájsť niekam von?“ navrhla.

„Klasika, ako inak. Musíme povymetať nejaké bary,“ zasmiala som sa, za čo som si vyslúžila buchnát do ramena.

„Ja pôjdem kľudne aj sama,“ zahlásila Sofia naoko urazene.

„A kto na teba dozrie, moja?“ podpichla som ju opäť. „Mňa sa tak ľahko nezbavíš.“

„Tak to si myslím,“ zasmiala sa tiež. „Neskočíme najprv na nákupy?“

„To je super nápad. Dlho som si na to šetrila a potrebujem doplniť zásoby.“

„Veď si došla z dvoma kuframi,“ nechápala Sofia.

„A polku veľkého zaberala moja gitara,“ usmiala som sa.

„Ty sa bez nej nepohneš ani na krok, čo?“

Len som pokrčila plecami a ona sa zasmiala. Zavolala taxík a medzitým sme si pobalili tašky. Oblečené sme ostali v tom, čo sme prišli a len čo pred domom zatrúbilo auto, vybehli sme von a vybrali sa do mesta. Kam inam ako na Oxford Street.

Po niekoľkých hodinách behania z obchodu do obchodu sme sa s nakúpenými vecami odviezli domov. Našla som si ten najlepší obchod, kde sa dalo „za babku“ kúpiť neskutočne veľa. Vybrala som si aj outfit na večer, a tak budem hádam žiariť.

Keď sme sa vrátili domov, ja som sa podujala uvariť večeru, zatiaľ čo Sofia hľadala nejaký vychytený bar. Nechcelo sa mi s jedlom babrať, tak som stavila na klasiku – špagety. Len čo boli hotové, zavolala som Sofiu k stolu a ona mi pri večeri opísala podnik, ktorý nám vybrala.

Bol to nejaký klub na vyššej úrovni so živou hudbou. Vystupovali tam mladé talenty a vstup bol pomerne lacný. Uvidíme, kto tam bude dnes. Po večeri sme umyli riady a pobrali sa pripraviť. Vošla som do sprchy a zmyla zo seba všetky tú špinu z celého dňa. Potom som sa nakrémovala a otvorila som skriňu.

Na vešiaku som už mala pripravenú béžovú sukňu s čiernym tielkom a pásikavým svetríkom. Obliekla som to a obula som si novučičké béžové lodičky. Na ruku som si dala náramky, do učí náušnice a do kabelky som si zbalila mobil, peniaze, púder, lesk na pery a doklady.

Hotová som zaklopala na dvere Sofii. Otvorila mi oblečená v béžovom tope a rifliach. K tomu si doladila nejaké doplnky, kabelku a topánky a s úsmevom si prezerala mňa. Zišli sme dole schodmi práve v momente, keď vonku zatrúbil taxík, a tak sme sa poponáhľali a o chvíľu sme už sedeli v čiernom aute smerujúcom do centra mesta.

Keď sme zastavili, tentoraz som zaplatila ja a vystúpili sme. Pred nami svietil nápis XOYO a pred vchodom stálo pár ľudí. Postavili sme sa teda do radu a poctivo sme čakali, kým príde na nás rad a kúpime si vstupenky. Zvnútra sa ozývala hudba a mne sa už chcelo tancovať. Napokon sme sa dostali dnu a ocitli sa obklopené stovkami ľudí. Na pódiu bol zatiaľ DJ a všetci tancovali. Napravo bol bar, a tak som schytila Sofiu a ťahala ju tam.

Posadili sme sa na stoličky a dohadovali sa, čo si objednáme.

„Klasickú tequillu?“ opýtala som sa.

„Dnes nie,“ uškrnula sa Sofia. Netušila som, čo ma v pláne. „Je to náš prvý večer v Londýne, oficiálny začiatok prázdnin 2012 a koniec strednej školy. Ešte sme neoslavovali, a tak navrhujem niečo honosnejšie. Margarita?“

„Netuším, čo tam je a ako to chutí, ale pre mňa za mňa,“ pokrčila som plecami a zasmiala som sa. Sofia objednala drinky a o minútu sme ich už mali pred sebou. Pomaly sme popíjali a sledovali akciu na parkete. Neskutočne ma ťahalo tancovať a tak som volala Sofiu.

„A čo drinky?“ opýtala sa ma.

Zavolala som barmana a opýtala sa ho, či by nám ich nemohol odložiť. Najprv na to nechcel pristúpiť, vraj nemôže, no napokon som ho so Sofiinou pomocou zdolala a on nám ich odložil pod bar. Poďakovali sme sa mu úsmevom a nadšené sme sa vrhli do víru tanca.

Po niekoľkých pesničkách sme sa vrátili k drinkom a takto sme to striedali. Boli sme vo výbornej nálade, no vypili sme toho tak akurát, aby sme neboli úplne opité. Okolo tretej ráno sme už boli unavené, a tak sme sa dohodli, že ideme domov. Odchytili sme si taxík a odviezli sa. Na poschodí sme sa rozlúčili a každá sa pobrala do svojej izby.

Vyzliekla som sa a všetko som poodkladala do skrine. V kúpeľni som sa odlíčila a umyla si tvár a vkĺzla som do nočnej košele. Následne som šla opäť do izby a vkĺzla som do postele. Uvidíme, ako sa na tej vodnej posteli bude spať. Uložila som sa pod perinu a premýšľala som.

Už bola nedeľa nadránom a zvyčajne som takto končila rozhovor s Hesom. No už dva týždne sme spolu nekomunikovali kvôli môjmu učeniu a jeho práci. Ešte tri týždne. Ako to mám vydržať? pomyslela som si. Chýbali mi tie dôverné rozhovory a naše vzájomné doberanie.

Chtiac či nechtiac som si musela priznať, že ho mám veľmi rada a stal sa mojím najlepším kamarátom. Spolu so Sofiou mi boli okrem rodiny najbližší. Nezáležalo na tom, že som nevedela, ako vyzerá a možno ani nikdy nebudem vedieť. Vedela som, že je to dobrý a milý človek s úprimným srdcom. A preto som ho mala rada. Pre jeho povahu. Veď vlastne ani nič iné som na ňom nepoznala. S myšlienkou na neho som zaspala.