Holidays 38

Prepáčte, že tak neskoro, ale až teraz som dorazila domov :) enjoy part :-*

Charlotte

Ako vždy, keď sa človek na niečo teší, čas sa vlečie ešte pomalšie ako slimák. Tento týždeň nebol výnimkou. Na hodinky som pozerala približne každých 5 minút a už som bola otrávená z toho, ako sa čas vôbec neposúva. No aspoň som odviedla svoje myšlienky od iných vecí. V piatok večer som šla neskutočne skoro spať, pretože som sa nemohla dočkať soboty.

A tak, keď som sa ráno zobudila už o 8 ráno, začala som nadávať na všetky strany, že ešte musím 5 hodín čakať. Nevedela som, čo s časom a tak som si povedala, že si spravím dopoludnie pre seba a dám sa pekne do poriadku.

Dala som si horúci kúpeľ s morskou soľou, oholila sa, umyla som si vlasy a naniesla na nich masku, vyčistila pleť a takisto som si na ňu dala masku, odlakovala som si zošúchaný starý lak a natrela si nechty na krvavo. Potom som si zotrela obe masky a tvár som si nakrémovala. Vlasy som si vysušila fénom a takto som sa pobrala do kuchyne.

Z ľadničky som si vybrala jogurt a nasypala doňho vločky. Do jednej, kedy po mňa príde Amy, ostávali ešte dve hodiny. Čas priamo určený na nejaký dobrý film. A tak som si pustila Lemonade Mouth a zapozerala som sa do už trikrát videného filmu.

Keď šli záverečné titulky, vypla som telku a šla sa do kúpeľne nalíčiť. Púder, špirála a lesk na pery a mohla som sa obliecť. Na posteli som mala nachystaný červený svetrík so sivými rifľami a čiapkou. Obula som si červené poltopánky a do kabelky som nahádzala veci. Spokojná s mojím výzorom som vyšla pred bytovku a čakala som na Amy.

Jej červený chrobák sa objavil ani nie o dve minúty a ja som s úsmevom nastúpila a objala ju.

„A kamže to vlastne ideme?“ spýtala sa ma. Doteraz som jej o tom nevravela.

„No, volal mi Zayn, že by potreboval moju pomoc a ja som súhlasila, lebo mu toho ešte veľa dlžím no a Niall nakázal, aby som zavolala aj teba. A za to, že som túto vetu práve povedala ma asi určite zabije,“ zasmiala som sa. No Amy zažiarila radosťou a usmiala sa od ucha k uchu.

„Takže kam to bude?“

„Ešte si nejedla, že?“

„Nie, ako si mi kázala.“

„Tak poďme na McDrive a potom na letisko Heathrow, kde má priletieť kamoška, čo ide s nami,“ odvetila som a bola som rada, že sa Amy nepýtala na podrobnosti. Pri McDonalde sme zastavili a museli sme čakať, keďže pred nami boli asi ďalšie štyri auta. Napokon som sa naštvala a vybehla som dnu. Povedala som  svoju objednávku, zaplatila som a samozrejme, že som sa vrátila skôr, ako by sme prišli na rad.

Nasadla som do auta a jedlo som položila na kolená. Zapásala som sa a Amy vyrazila k letisku. Dohodli sme sa, že sa najeme až tam. Cestou sme kecali o škole a nadávali sme sa otravných učiteľov. O chvíľu sme už boli na letisku a do čakacej haly sme vošli krátko po trištvrte. Sadli sme si na sedačky a začali sa napchávať hamburgermi.

O 2:08 ohlásili príchod lietadla z Bratislavy a ja som sa postavila na nohy. Dohodli sme sa, že Amy počká tu a ja som teda vyrazila Lucy oproti. Nedočkavo som vykukovala spoza davu ľudí, čo niekoho čakali, keď som zrazu uvidela vysmiatu Lucy kráčať ku mne so skupinkou asi 5 ľudí.

Začala som sa ako šialená predierať cez dav predo mnou a vybehla som jej oproti. Keď ma zbadala, nechala kufre v strede cesty a rozbehla sa mi oproti. Skončili sme vo vzájomnom objatí a asi niekoľko minút sme sa nemohli pustiť.

„Tak si mi chýbala,“ povedala som so slzami na krajíčku, keď sme sa pustili.

„Veď aj ty mne. A neplač, rozmažeš si špirálu,“ zasmiala sa.

„Kašlem na špirálu. Konečne ťa vidím. Tie tri mesiace boli dlhá doba.“

„To veru hej. Strašne mi chýbajú tie naše bláznivé trapasy.“

„Veď aj mne,“ zasmiala som sa a schytila jeden z jej kufrov, že jej pomôžem.

„Počkaj, Charlotte. Ja musím ísť s ostatnými, čakajú ma,“ zvolala za mnou Lucy.

Úsmev mi zmizol z tváre a ja som sa otočila za ňou.

„Čože? A nemohla by si ísť aspoň dnes so mnou?“ pozrela som na ňu prosíkajúc. „Mám super program.“

„Počkaj, skúsim sa opýtať,“ usmiala sa a odišla za nejakým chlapom, zrejme jej profesorom.

Tá minúta sa vliekla neskutočne pomaly a mne už dochádzala trpezlivosť. Napokon sa predsa len otočila a s víťazoslávnym úsmevom kráčala ku mne aj s kufrom.

„O 10 mám byť na ubytovni,“ zahlásila a zdvihla vystreté palce.

„Juchúú,“ potešila som sa a vyskočila som do výšky. „Tak poď, zoznámim ťa s Amy a potom ti vysvetlím dnešný plán.“

„Tak poďme,“ usmiala sa a kráčala za mnou. Došli sme až ku sedačke, kde sedela Amy a očami blúdila po ostatných cestujúcich.

„Takže, toto je Amy a toto je Lucy,“ povedala som.

„Teší ma, veľa som o tebe počula,“ usmiala sa Amy. To Lucy povzbudilo a s úsmevom ju objala.

„Veď aj ja.“

„No tak teda poďme, dámy. Pred letiskom máme odvoz,“ zahlásila som a vybrala som sa ku východu ťahajúc za sebou Lucin kufor. 

„Odvoz?“ začudovala sa Lucy a zmätene pozrela na Amy. Tá len bezradne pokrčila plecami a vybrali sa za mnou. Vyšli sme von a ja som hľadala Jeffovo auto. Odrazu niekto zatrúbil a všetky sme sa obzreli. Konečne som zbadala ten čierny mercedes a pobrala som sa k nemu. Jeff vystúpil a naložil nám kufre do auta. Amy s Lucy sa posadili dozadu a ja dopredu, aby sme sa netlačili. Obe vyzerali dosť zmätene.

„Myslela som si, že ideme za Zaynom,“ poznamenala Amy.

„Veď ideme,“ zasmiala som sa.

„Počkať! My ideme za Zaynom Malikom?“ otvorila Lucy šokovane ústa.

S úsmevom som prikývla a sledovala som, ako sa z toho spamätáva.

„O môj bože! Ja stretnem na živo svetovú senzáciu!“ predychávala to Lucy.

„Bude tam aj Niall,“ podotkla Amy.

„Ja sa snáď zbláznim!“

„Ale bacha, ten je môj,“ vyhradila si ho s úsmevom Amy.

„Iste, iste,“ prikyvovala Lucy.

Napokon Jeff nastúpil a zaradil rýchlosť. No keď zabočil smerom k pristávajúcej ploche pre lietadlá, šokovane som vypúlila oči.

„Jeff?“

„Áno, slečna?“

„Tak po prvé, vravela som ti, že som Charlotte a po druhé, prečo ideme tam, kam ideme?“

„Také sú príkazy od pána Malika. Mám vás doviesť k ich súkromnému lietadlu.“

„Č-č-čože?“ zakoktala som sa. „My budeme letieť? A súkromným lietadlom? Oni majú súkromné lietadlo?“

Otočila som sa k dievčatám dozadu a tie na mňa len tiež hľadeli s padnutými sánkami. Napokon som sa ako-tak spamätala a otočila sa dopredu. Zastavili sme pred bránou, kde Jeff podal dozorcovi akúsi kartičku a ten nás potom pustil ďalej. Keď sme zastavili druhýkrát, už to bolo pri menšom lietadle, no keď sme vošli dnu, tak sme zistili, že je neskutočne luxusne vybavené.

Jeffa som poprosila, aby nechal kufor v aute, že si ho potom vyzdvihneme. A tak sme sa vydali na cestu do neznáma luxusným súkromným lietadlom. Nevedeli sme, kedy pristaneme a kde, no dúfala som, že sa Zayn absolútne nezbláznil a bude to niekde v UK.