Holidays 24

Toto sem musím dať. Liam je tu taký zlatý ♥ :-)

Zayn

 Louis

 Harry

 Niall

a napokon ... Liam ♥

A ešte na záver, pred tým, než sa pustíte do čítania, jedna menšia rada. Čím viac komentárov bude na príspevku, tým skôr bude nová časť. :-)

Charlotte

Ráno som sa zobudila našťastie z bezsenného spánku, bohužiaľ s opuchnutými očami a podráždenou pokožkou. Ospalým krokom som sa odšuchtala do kúpeľne a opláchla som si tvár vodou. Potom som si ju odlíčila a vyčistila pleťovou vodou. Pod oči som si naniesla očný krém, aby mi odpuchli a z ľadničky som si vybrala uhorku, z ktorej som odrezala dva plátky a dala si ich na viečka. Ľahla som si na gauč a opäť som zaspala.

Keď som druhýkrát vstala, bolo pol 12. Žalúdok sa začal ozývať, že je hladný, a tak som voľky-nevoľky vstala a zohriala som si v mikrovlne vopred pripravené jedlo. Nevnímajúc ani, čo jem, som to do seba vopchala a vzápätí som odišla do sprchy. Umyla som sa a vrátila sa do izby. Vzala som šaty prehodené cez stoličky aj s topánkami a doplnkami a odniesla som ich do šatníka. Z kabelky som tiež vybalila veci a odložila som ju. 

Napokon som schmatla mobil a ešte stále len v spodnom prádle som sa usadila na gauč s jednou nohou pod sebou. Odblokovala som mobil s úmyslom napísať Amy SMS, no na plochu mi vyskočili samé okienka so zmeškanými hovormi a SMS-kami. Od Zayna. ´Si v poriadku? - Zayn´´Charlotte, kde si?´´Charlotte, okamžite mi odpíš. Bojím sa o teba´´Ak mi okamžite neodpíšeš, vrazím k tebe do bytu.´´Už som na ceste. Prosím, odpíš mi.´

Upps, asi som sa mala ozvať. Vytočila som jeho číslo, no práve v tej chvíli zazvonil na dverách zvonček. S mobilom pri uchu som zdvihla slúchadlo od zvončeka a ozvala som sa:

„Áno, kto je?“

„Charlotte? Si to ty? O môj bože, si v poriadku. Chválabohu. Prečo si mi nedvíhala mobil a neodpisovala na SMS-ky?“ vychŕlil na mňa

„Práve som si ich prečítala a momentálne ti volám. Poď hore, byt 3D,“ povedala som a otvorila mu vchodové dvere. V mobile som zrušila hovor a odomkla som dvere od bytu. Potom som rýchlo šla do izby, natiahla na seba voľné ružové tričko a čierne legíny a vrátila som sa do obývačky. Tam som sa zvalila na gauč a len tak som pozerala do stropu. 

Keď sa ozvalo klopanie na dvere, zakričala som:

„Je otvorené!“

Zayn vošiel do bytu a zamkol za sebou.

„Prečo sa nezamykáš? Hocikto ťa môže vykradnúť!“

„Pred minútou som odomkla, aby som nemusela vstávať z gauča. To je všetko,“ zamrmlala som. Nemala som náladu na poučovanie a výčitky. No tých sa asi nezbavím.

„Prečo si mi nezdvíhala telefón? Vieš, ako som sa o teba bál?“

„Prepáč, nepočula som ho. Tvrdo som spala,“ odvetila som bez záujmu a posadila som sa.

„Je ti niečo?“

„Neriešme to, prosím. Nemám na to náladu. Vlastne dnes nemám náladu takmer na nič.“

„Je to kvôli tomu včerajšku?“

Rozmýšľala som, či mu povedať pravdu. Napokon som sa rozhodla, že by bolo zbytočné zapierať.

„Áno, je.“

„Povieš mi, čo sa včera stalo?“ prisadol si ku mne a prinútil ma, pozrieť sa mu do očí.

„Nemôžem ... Nechcem to riešiť,“ precedila som cez zuby a do očí sa mi tlačili slzy. Zayn si to, samozrejme, všimol a hneď spozornel.

„Nech je to už čokoľvek, zrejme ti to ubližuje. Možno by ti pomohlo, keby si mi to povedala. Ale ak nechceš, nemusíš,“ povedal milo a pritiahol si ma k sebe. Opäť som sa rozplakala na Zaynovej hrudi a on ma len v tichosti hladil po vlasoch a bol tam. To mi stačilo.

Po chvíli som sa akoby prebudila. Prečo plačem? Prečo si robím toľko starostí kvôli niečomu, čo už nejde vrátiť. A čo, že som sa zachovala ako hlúpa hus? S tým už nič nenarobím a život musí ísť ďalej. A tak som odtiahla od Zayna a utrela si slzy.

„Už nebudem plakať. Nie kvôli tomu. Nesmiem sa kvôli tomu trápiť,“ povedala som viac-menej pre seba a utrela som si slzy. Postavila som sa z gauča a zo stolíka som si vzala mobil. Našla som v ňom Amine číslo a poslala som jej SMS: ´Nemáš dnes náladu na nákupy? Potrebujem sa rozbiť J - Charlotte xx´. Odložila som mobil a opäť som sa posadila k Zaynovi.

„Vďaka za včerajšok, bolo to čarovné. Ešte nikdy pred tým som na plese nebola a veľmi sa mi to páčilo. Som rada, že som šla,“ povedala som.

„Aj ja som veľmi rád, že si prijala pozvanie. Už som ani nedúfal, po tom našom incidente,“ zasmial sa.

„Na takéto veci som háklivá. Občas viem pekne vybuchnúť,“ zasmiala som sa tiež. „Ale aspoň na niečo to bolo dobré.“

„To určite,“ povedal a zadíval sa mi hlboko do očí. Nastalo ticho a on sa približoval ku mne. Pocítila som jeho pery na svojich. No opäť to so mnou ani nepohlo. Chcela som, aby som sa pri bozkávaní s ním cítila šťastná, povznesená, no nešlo to. To príde, časom, povedala som si v mysli a bozk som mu opätovala. A keď to príde, budem pripravená ho ľúbiť.

Odrazu zapípala SMS. Kašľala som na to a ďalej som bozkávala Zayna. Rukou mi prešiel pod tričko na chrbát a mne naskočili zimomriavky. No neodtiahla som sa. Pritisla som sa k nemu viac a užívala som si to, čo mi tak dlho chýbalo. Aj keď to nebolo to pravé. Po chvíli som sa od neho odtiahla a prezrela som si SMS. Od Amy: Jasné, rada. Aj tak nemám doma čo robiť. Treba prevetrať peňaženku. O tretej som u teba – Amy xx´. Pozrela som sa na hodinky. 14:42.

„Wou, už mám málo času. Musím sa pripraviť,“ zhíkla som a rozbehla sa do izby.

„Ty niekam ideš?“ volal za mnou zmätený Zayn.

„No áno. Potrebujem sa odreagovať. Ideme s kamarátkou na nákupy,“ zakričala som mu do obývačky, zatiaľ čo som si rozčesávala vlasy pred zrkadlom. Nechala som si ich voľne rozpustené a na tvár som si naniesla tenkú vrstvu púdru a špirálu na oči. Na viac som nemala čas.

„Ako je vonku?“ spýtala som sa ho zo šatníka. Nevedela som, čo si obliecť.

„Príjemne, celkom teplo,“ odvetil.

A tak som si vytiahla svetlomodré kraťasy, tričko s potlačou cez jedno rameno a sandále. Rýchlo som sa obliekla, na uši si nasadila náušnice a na ruku náramky a do tašky som hodila všetky potrebné veci. Mobil do osobitného zipsu, aby som ho mala poruke a vrátila som sa do obývačky k Zaynovi. Ten ešte stále sedel na gauči a sledoval ma pohľadom. Na kreslo som hodila kabelku a pobrala som sa do kuchyne, ktorá bola predelená s obývačkou len barovým pultom.

„Dáš si niečo?“ opýtala som si ho, keď som z ľadničky vyberala jahodový jogurt.

„Nie ďakujem,“ usmial sa a ja som to rýchlo nahádzala do seba. Skontrolovala som čas – 14:57. Len tak tak, pomyslela som si. Schmatla som do jednej ruky kabelku, do druhej ruky Zayna a ťahala som ho von z bytu. Zamkla som a výťahom sme sa zviezli dole.

„Prepáč, že ťa tak nejako vyhadzujem.“

„To je v pohode. Chápem to. Ženské záležitosti,“ usmial sa a dal mi pusu na líce. Vyšli sme na ulicu, ruka v ruke, a ja som sa rozhliadala po červenom chrobákovi. Zbadala som ho, ako čaká na križovatke, a tak som si vydýchla. Nie, žeby sa niečo stalo, ak by som pár minút meškala, no prísť na čas bolo mojím základným pravidlom. Nemala som rada, ak druhý meškali, a tak som nechcela nikdy meškať ani ja.

O minútu zaparkovalo auto pri chodníku vedľa nás a spoza volantu mi kývala usmievavá Amy. Otočila som sa k Zaynovi a dala mu krátku pusu.

„Maj sa. Ak chceš, príď v sobotu ku mne. Cez týždeň pracujem,“ usmiala som sa a nastúpila som do auta. Naposledy som mu zakývala a vyrazili sme.