Holidays 22

Ocitla som sa v obrovskej miestnosti s vysokým stropom, kde sa to hemžilo snáď miliónom ľudí. Napravo od nás boli porozkladané okrúhle stoly s niekoľkými stoličkami a pódium, naľavo bol obrovský tanečný parket, kde sa už zvŕtali stovky tanečných párov vo vírovom tanci. Oproti nám bol vchod, kadiaľ vchádzali ďalší a ďalší hostia. Všetko to bolo nádherne ozdobené a vyzeralo to úžasne prepychovo. V živote som na takomto mieste nebola. Videla som fotky aj zábery z každoročného slovenského  Plesu v opere, kam chodieval otec s mamkou, no oproti tomuto to bola len obyčajná maškaráda. 

„Páči sa ti tu?“ opýtal sa ma Zayn s úsmevom, keď si všimol môj vyjavený pohľad a padnutú sánku.

„Je to tu nádherné,“ rozplývala som sa.

„Ideme tancovať?“

„Iste,“ usmiala som sa. Podal mi ruku a ja som sa ho chytila. Voviedol ma do stredu parketu, zaujali sme tanečný postoj a pustili sme sa do tanca na orchestrovú hudbu. Tancovali sme asi pol hodiny, a potom som navrhla, aby sme si trošku oddýchli. A tak sme odkráčali z parketu a sadli sme si k nejakému stolu.

„Nie si hladná?“

„Vlaste, áno,“ prikývla som.

„Poďme si niečo uchmatnúť,“ povedal a chytil ma za ruku. Ťahal ma k obrovským švédskym stolom na kraji sály. Nabrali sme si a vrátili sa k stolu. Cítila som sa zvláštne, no keď som si všimla, že aj ďalší okolo nás jedia, prestala som sa ostýchať a pustila som sa do kurčaťa s oblohou.

Keď sme dojedli, čašníci nám zobrali taniere preč a od okoloidúceho čašníka sme si zobrali šampanské. Naďalej sme sedeli a popíjali a Zayn sa tentoraz pýtal na mňa. A tak som mu rozprávala o svojej rodine, o živote na Slovensku a podobne.

Medzitým som pokukovala po ľuďoch naokolo. Mnoho z nich som v živote nevidela, no zbadala som tam spevákov z Lucyiných plagátov v izbe. Bola tam Adele, Jessie J, Bruno Mars a iný. To boli jediný popový speváci, ktorých som poznala, aj to len vďaka Lucy.

Odrazu sa k nám prikmotril blondiačik z kaviarne.

„Tak tu si Zayn. Všade som ťa hľadal. Aj chalani.“

„Ahoj, Niall. Toto je Charlotte. Charlotte, toto je Niall, jeden zo spomínaných bratov.“

„Teší ma,“ podala som mu ruku.

„Takže ťa nakoniec zlomil?“ usmial sa blondiačik.

„Tak nejak,“ usmiala som sa aj ja a nechala som to tak. Zbytočne by som len rozoberala celú historku.

„Idem po chalanov, hneď sme tu,“ riekol Niall a niekam zmizol.

Ja som pocítila tlak v bruchu a šepla som Zaynovi, že si na chvíľku odskočim. Len prikývol a ja som sa pobrala pohľadať toalety. Po 10 minútach hľadania som sa už zúfala opýtala okolostojacich ľudí. Tí len čosi zašomrali a ukázali na dvere, kadiaľ sa vchádzalo dnu. Poďakovala som sa, ak keď neboli stokrát príjemní a šla som, kam mi ukázali.

Zistila som, že tie dvere nevedú priamo na ulicu, ale je tam ešte akási predsieň, kde boli samozrejme aj toalety. S plným mechúrom som sa rýchlo dotrepala na dámske a zamkla som sa v kabínke. Keď som bola hotová, chcela som odomknúť, no nešlo to. Skúšala som to snáď miliónkrát, krútila som gombíkom no dvere sa nedali otvoriť. Snažila som sa neprepadnúť panike, no v očiach som mala strach. Zúfalo som mykala gombíkom z jednej strany do druhej, keď sa zrazu dvere otvorili.

Prekvapene som pustila kľučku a ako nič som vyšla k umývadlám. Asi som to točila do zlej strany, usúdila som a radšej som sa tým už nezaoberala. Umyla som si ruky, pretrela tvár púdrom, na pery si dala lesk a vyšla som späť do sály. Pri Zaynovi stál Niall a ešte jeden chalan s dievčaťom.

„Už som späť,“ riekla som.

„Kde si bola tak dlho,“ zasmial sa Zayn.

„Nevedela som nájsť toalety,“ pokrčila som plecami. Ďalej to už našťastie nerozoberal.

„Toto je Liam, ďalší spomínaný, a jeho priateľka Danielle. Toto je Charlotte,“ opäť nás predstavil.

Podali sme si ruky a Danielle ma objala.

„Ste spolu zlatý,“ usmiala sa.

„Ehm, my spolu nechodíme,“ poznamenala som.

„Nie?“ začudovala sa. „Mali by ste.“

Radšej som k tomu už nič nevravela a otočila som sa k Zaynovi.

„A kde máš zvyšok? Nevravel si, že ste piati?“

„No áno, boli tu, kým si bola preč. Medzičasom odišli tancovať,“ odvetil.

„Poďme aj my,“ navrhla som.

Súhlasil a opäť sme šli na parket. Teraz už nehral orchester ale niečo rýchlejšie. Na parkete boli väčšinou mladí a zabávali sa. So Zaynom sme sa k nim pridali a už som kývala bokmi a krútila sa do rytmu. Potom pustili nejaký slaďák a ja som si obmotala ruky okolo Zaynovho krku a spoločne sme hopsali zo strany na stranu.

„Potom ťa budem musieť na chvíľku opustiť,“ povedal zrazu Zayn.

„Čože? A prečo?“ vyzvedala som.

„Máme tu zahrať jednu pesničku a potom môžeme tancovať ďalej.“

„Tak dobre,“ zamrmlala som a položila si hlavu na jeho plece.

„A ešte niečo ti musím povedať.“

„Áno?“ zdvihla som hlavu a pozrela mu do očí.

„Dnes si tu najkrajšie dievča v sále.“

„Ďakujem,“ usmiala som sa a nespustila som zo Zayna pohľad. V mysli sa mi premietali udalosti. Vedela som, čo chce a čo pravdepodobne príde. Ale chcem to aj ja? Opäť som si spomenula na zážitky spred roka a v očiach ma zaštípali slzy. Potlačila som ich a premýšľala o tom, ako som mu vravela, že sa každý vráti späť k svojmu predchádzajúcemu životu. Ja som sa k nemu nevrátila. Ten môj sa od základov zmenil.

Každého, kto mi preukazoval priazeň, som porovnávala s ním a nikdy som nedokázala nadviazať nejaký vzťah s iným chalanom. Dokonca som nikomu ani len nedovolila, aby ma pobozkal. No už ubehol rok, a asi by som sa s tým mala zmieriť. Akceptovať niekoho, kto ma bude ľúbiť a snažiť sa zamilovať tiež. Možno by Zayn dokázal zahojiť tie rany. A tak som sa rozhodla, že sa musím spamätať a opäť začať žiť aj týmto spôsobom. Čas už naspäť nevrátim a so Zaynom by to mohlo fungovať.

Medzitým, ako som premýšľala, som sa zahľadela do zeme. Nechcela som, aby videl, ako sa mi v očiach zbierajú slzy. No našťastie ani jedna z nich neunikla von a po usilovnom žmurkaní sa vrátili späť na pôvodné miesto.

„Charlotte?“ ozval sa Zayn.

„Áno?“ pozrela som sa naňho hore. Spaľoval ma pohľadom a ja som mu nemohla uniknúť. Po kratučkej chvíli sa naklonil a pobozkal ma. Cítila som jeho hrejivé mäkké pery, no nespôsobovali vo mne nič. Žiadne výbuchy, žiadne ohňostroje. No vzala som si do hlavy, že to príde, keď sa zamilujem, a tak som sa jeho bozkom podvolila a opätovala mu ich.

Keď sa odtiahol, opäť som sa na neho zadívala.

„Asi som sa zamiloval,“ povedal, viac-menej pre seba. „Viem, že sa na mňa ešte stále možno hneváš, za tú kávu, no nešla by si ešte niekedy von? Na večeru alebo sa len tak prejsť?“ opýtal sa.

Zvažovala som pre a proti a opäť som si v mysli zopakovala nedávne rozhodnutie.

„Rada,“ odvetila som s úsmevom.

„Vážne? To je úžasné,“ radoval sa a opäť ma pobozkal. Následne som si opäť položila hlavu na jeho plece a ďalej sme takto tancovali. No potom som videla niečo, čo som nemala.