Holidays 34

Zayn

Narýchlo som vzal potrebné papiere zo štúdia a taxíkom som sa vracal domov. Bol som zvedavý, ako to dopadlo medzi Louisom a Charlotte. Očakával som, že keď prídem, nájdem ich ruka v ruke usmievavých v obývačke, no len čo taxík zabočil do dvora, prudko zastavil. Cez ten dážď a tmu som zbadal pred autom stáť´ Charlotte, a tak som rýchlo vystúpil a pribehol som k nej.

„Si v poriadku?“ opýtal som sa jej a pevne ju chytil za ramená. .

Mlčky sa mi vzpierala a v svetle auta som zbadal roztečenú maskaru na jej tvári. Toto isto nespôsobil dážď.

„Čo sa tam stalo?“ opýtal som sa znova.

„Nenávidím ho. Nenávidím ho!!!“ skríkla na plné pľúca a od zlosti mi päsťami búšila do hrude.

„To bude v poriadku!“ povedal som.

„Nie, nebude!!!!“ zvrieskla plná hnevu. „Každý mi zakaždým povie, že to bude v poriadku, no nikdy to nie je v PORIADKU!!! Nechajte ma všetci na pokoji!!!“ skríkla a vzápätí mi omdlela v náručí. Ledva som ju zachytil a šokovane sa pozeral na jej bezvládne telo.

Zdvihol som ju do náručia a šoférovi vybral guču bankoviek z vrecka. Odišiel a ja som sa pešo pobral k domu. O pár minút som bol už dnu, celý zmoknutý s bezvedomou Charlotte. Na buchnutie dverí  pribehli chalani.

„Preboha, čo sa jej stalo?“ spýtal sa Liam.

„Omdlela. Asi od vyčerpania,“ riekol som a kráčal som do obývačky ku gauču. Jemne som ju položil a pozeral som sa na ňu.

„A čo teraz?“ spýtal sa vystrašený Harry.

„Ty si robil vodičák,“ pozrel som naňho. „Mal by si vedieť aj prvú pomoc.“

„Počkáme pár minút, či sa nepreberie a potom ju už nejako skúsime prebudiť,“ ozval sa Liam.

„Tak dobre,“ prikývol som.

„A dýcha vôbec?“ spýtal sa Niall.

„Niall, nestraš!“ zhíkol som vystrašene a rýchlo som to skontroloval. „Dýcha,“ vydýchol som si. „Prineste, prosím, niekto vodu,“ požiadal som ich a Harry sa pobral do kuchyne. Medzitým som sledoval nehybnú Charlotte ležiacu na gauči. Pozoroval som každý jej nádych a výdych a čakal som, kedy sa preberie. Odrazu začala otvárať oči.

Charlotte

Pomaly som otvorila oči a žmúrila som oproti silnému svetlu. Pomaly som si privykala, až som napokon dokázala zaostriť na miestnosť a ľudí okolo seba.

„Kde to som?“ opýtala som sa, no v momente, keď som otvorila ústa, sa mi dvihol žalúdok. Potlačila som to a pozrela na Zayna, ktorý sa nado mnou skláňal.

„Harry, dones vedro!“ zakričal. „Si u nás v obývačke,“ odvetil odpoveď na moju otázku.

V momente som bola na nohách a chystala som sa odísť. No Zayn ma zatlačil naspäť do kresla a riekol:

„Kam si sa vybrala?“

„Preč!“

„Čože? A prečo?“ nechápal.

„To je teraz jedno. Odchádzam,“ opäť som sa zdvihla, no hlava sa mi zakrútila a mňa opäť naplo na vracanie. Harry rýchlo dobehol s vedrom a ja som doň sklonila hlavu.

„Fúúúj,“ ozval sa Niall. Mala som chuť mu jednu streliť, no zadržala som sa. Zayn mi podal vreckovku a ja som si utrela ústa. No neodpustila som si škaredý pohľad na Nialla.

„Ďakujem,“ povedala som Zaynocvi, no vyrazila som na odchod k dverám.

„Nemôžeš ísť v takomto stave domov!“ skríkol za mnou.

„To mi je jedno! V tomto dome už neostanem ani o minútu dlhšie!“ zvrieskla som hystericky a slzy mi  opäť vytryskli z očí.

„Dobre, ale idem s tebou!“ zahlásil Zayn.

„Rob čo chceš,“ vzlykla som a vyšla von. Spomenula som si, že pri bráne mám ešte lodičky a tak som kráčala bosá po mokrej ceste a dažďové kvapky mi padali na plecia. Vďaka svetlu z ulice som o pár minút mala lodičky v rukách a otvorila som malú bránku von. V tom sa začala otvárať aj veľká brána a ja som sledovala, čo sa deje. Od domu ku mne mierilo nejaké auto a zastavilo až na ulici. Brána sa pomaly zatvárala a z auta niekto vystrčil hlavu von.

„Poď, nasadaj,“ zvolal na mňa Zayn. Mlčky som poslúchla, pretože som si uvedomila, že v takomto stave by mi asi žiaden taxík nezastavil. Prisadla som si dozadu k Zaynovi a ten povedal Harrymu, ktorý šoféroval, adresu.

Oprela som si hlavu o okno a tvárila som sa, že sa pozerám von. No nevnímala som nič zo scenérie mimo auta. Pred očami som mala tmu a po lícach mi stekali slzy. Ani som si to neuvedomovala. Bola som v nejakom tranze.

Keď sme zastali, vystúpila som von a šla do bytovky. Zayn šiel so mnou, Harry odchádzal. Takže u mňa asi bude spať. Mne je to jedno, pomyslela som si. Vyšli sme do bytu a zamkli sa. Vošla som do svojej izby, vyzliekla som sa a v spodnom prádle som zamierila do kúpeľne. Zayna, ktorý na mňa šokovane pozeral, som ignorovala. Čo na tom, že ma videl. Svet sa nezrúti.

V kúpeľni som sa ani neunúvala zamknúť, čiže tam mohol kedykoľvek nabehnúť a znásilniť ma. Vôbec by som sa nevzpierala. Nemala som na to ani síl ani vôle. Vôbec som nemyslela. V hlave som mala len obrovskú čiernu priepasť a nič viac. Umyla som sa a vrátila sa do izby v uteráku. Opäť okolo Zayna.

Obliekla som si nočnú košeľu a zaľahla do postele. Nech si nájde nejaký flek, ak tu chce ostať. Mne je to jedno. A takto som zaspala.

Louis

Nemohol som nepočuť buchot na schodoch krátko po tom, čo som zavrel dvere na izbe. Vybehol som sa pozrieť, čo sa stalo a na spodku schodiska som uvidel ležať Charlotte. Preboha, čo ak sa jej niečo stalo? Chystal som sa zbehnúť dole a pomôcť jej, keď sa zrazu posadila na schody a bolestne sa rozplakala. Srdce mi stislo pri vedomí, že som to zapríčinil ja.

Odrazu dobehli chalani a Harry k nej podišiel.

„Čo sa ti stalo? Si v poriadku?“

„Nie, nie som a už ani nikdy nebudem!“ skríkla. „Dajte mi všetci pokoj, nenávidím vás!“

Postavila sa a chystala sa na odchod, no na lodičkách mala zlomený opätok a tak sa vyzula a odišla naboso. Chalani len mlčky sledovali celý výstup a nepohli sa z miesta. Chcel som sa za ňou rozbehnúť a povedať jej, ako ma tie slová mrzia, že zo mňa hovorila len pomsta a bolesť a že ju stále nadovšetko milujem a nikdy ani neprestanem, no nemohol som sa pohnúť z miesta. Stál som tam ako prikovaný.

Hlavou mi blúdili všetky tie myšlienky a ja som jej stále chcel všetko vysvetliť, no časť mňa sa búrila. Načo jej to budeš hovoriť? Je to zbytočné. Tvoje slová ju udreli ako dýka do hrude a bolesť, ktorú si jej spôsobil len tak slovami nevymažeš. Všetko si to pokašľal. Mal som pocit, akoby ma šlo roztrhnúť. V srdci ma pichalo od žiaľu, že som skazil tú jedinečnú príležitosť dať všetko do poriadku.

Po chvíli, keď som tam stále stáť a nemohol sa pohnúť, sa otvorili dvere a dnu vošiel Zayn. V rukách niesol nejaké telo. Premkol ma pocit hrôzy. O chvíľu pribehli chalani a Liam sa spýtal.

„Preboha, čo sa jej stalo?“ spýtal sa Liam.

„Omdlela. Asi od vyčerpania,“ riekol Zayn a kráčal do obývačky.

Zľakol som sa, že by to mohla byť Charlotte a niečo sa jej stalo. Kvôli mne. Nikdy by som si to neodpustil. Potichu som teda zišiel dole a spoza zárubne som vykukol do izby. Na gauči ležala bezvedomá Charlotte bledá v tvári a celá premočená. Vonku asi začalo liať.

„A čo teraz?“ spýtal sa vystrašený Harry.

„Ty si robil vodičák,“ pozrel naňho Zayn. „Mal by si vedieť aj prvú pomoc.“

„Počkáme pár minút, či sa nepreberie a potom ju už nejako skúsime prebudiť,“ ozval sa Liam.

„Tak dobre.“

„A dýcha vôbec?“ spýtal sa Niall.

„Niall, nestraš!“ zhíkol vystrašene a rýchlo to skontroloval. „Dýcha. Prineste, prosím, niekto vodu,“ požiadal ich Zayn a Harry sa pobral do kuchyne. Charlotte začala otvárať oči. Rýchlo som radšej zmizol, aby ma nikto nevidel a vrátil som sa do izby, kde ma čakala už oblečená Eleanor.

„Kde si bol?“ spýtala sa podozrievavo.

„To je moja vec,“ zrúkol som na ňu. „Mala by si už ísť. Nech ťa nikto nevidí. A toto sa už skončilo!“

„Prečo si na mňa taký hnusný?“ spýtala sa podráždene.

„Nerieš to a vypadni!“

Vyplašene na mňa pozrela a už sa len za ňou zatvorili dvere. Bože môj, správam sa ako odporný bastard. A najmä k tým, ktorých mám rád. Teraz som nemyslel na El, aj keď aj k nej som mohol byť milší, ale na Charlotte. Prečo som sa tak zachoval? Prečo?! kričal som v mysli a rozplakal som sa na posteli. Opäť sa všetko domrvilo, no tentoraz mojou vinou.

Charlotte to aspoň robila z lásky. Nechcela, aby sme trpeli my a potom aby trpel Zayn. No ja som tak konal len z čistej vypočítavosti a to priznanie ma ubíjalo. Bolelo to viac, ako keď ma opustila ona. Viac, ako keď si vybrala Zayna, aj keď ho nemilovala. A to len preto, že som hnusný pokrytecký hajzel, ktorému tak záležalo na odvete. Čo som to spravil?