Holidays 33

Keď sme zastali pred domom, poďakovala som sa mu a rýchlo som vystúpila. Rozbehla som sa k dverám a vpálila som dnu.

Namierila som si to do obývačky, odkiaľ som počula hlasy. Cestou som vrazila do Nialla, ktorý vychádzal z izby.

„Hups, prepáč,“ ospravedlnila som sa.

„Ahoj, Charlotte. Kde máš Zayna?“

„Nie je tu. Kde nájdem Louisa?“ opýtala som sa ho zadychčane.

„Asi je vo svojej izbe, prečo?“

„Ktoré dvere?“

„Druhé vľavo, ale ...“

Nenechala som ho dohovoriť a rozbehla som sa preč. Vybehla som rýchlo po schodoch, div že som sa na tých opätkoch nezabila a počítala som druhé dvere vľavo. Pred nimi som zastala, upravila si vlasy a zaklopala som.

Po chvíľke sa otvorili dvere a vykukla Louisova hlava.

„Čo je? Vravel som vás, aby ste nerušili!“ zvolal. No keď zbadal, kto tam stojí, na tvári sa mu striedal zmätený a šokovaný výraz. Otvoril dvere len na tenučkú škáročku a pretisol sa von. Musela som si riadne zahryznúť do pery, pretože mal na sebe len boxerky.

„Čo tu robíš, Charlotte?“ opýtal sa ma a ja som sa vrátila späť do reality. Pozrela som mu do očí, nadýchla sa a začala.

„Už to nemôžem skrývať. Ľúbim ťa, Louis. Najväčšmi na svete a nikdy som ťa milovať neprestala,“ dostala som zo seba jedným dychom a čakala jeho reakciu.

„A čo Zayn?“ nadvihol obočie.

„To Zayn ma sem poslal.“

„Už dvakrát si mi zlomila srdce, Charlotte. Myslíš, že chcem riskovať tretíkrát?“

„Ja viem, Louis, a ani nevieš, ako to ľutujem. Bola som hlúpa a naivná, že moje rozhodnutie je správne a nikomu okrem seba tým neublížim. No prvýkrát mi trvalo mesiace, kým som vôbec začala chodiť von a ako som počula, ty si na tom tiež nebol práve najlepšie. A keď sme sa stretli druhýkrát, všetko to bolo tak narýchlo. Ani som pomaly nevedela, čo mám povedať a nechcela som sklamať Zayna. Myslela som si, že si sa cez to už dávno preniesol a tak budú všetci spokojní. No opäť som sa mýlila a ani nevieš ako strašne ma to mrzí,“ vyliala som si dušu.

Povedala som mu všetko, čo ma ťažilo a čakala som na rozsudok. Louis sa na mňa len vytrvalo díval a nič nevravel. Pohľad som mu opätovala a netrpezlivosť ma zvnútra zožierala. Vtom sa odrazu otvorili dvere na Louisovej izbe a v nich stála vysoká brunetka obkrútená v uteráku, ktorá s nim bola aj na tom plese.

„Deje sa niečo, Louis?“ opýtala sa presladeným hlasom.

„Ale vôbec nie,“ usmial sa na ňu Louis a objal ju okolo pása.

„Prepáč, Charlotte, ale už je neskoro,“ povedal tvrdým, drsným hlasom a pohľadom sa mi zabodával do očí. Cítila som, ako sa mi v nich zberajú slzy.

„Prepáčte, že som rušila,“ povedala som rýchlo a utekala som preč. Slzy mi už tiekli prúdom po tvári a ja som takmer nevidela na cestu. Posledný schod som nejako prehliadla a zle som stúpila. Noha sa mi pošmykla a ja som spadla na schody. Posadila som sa a spustila som ešte väčší plač. Ešte nič predtým ma nebolelo tak, ako to, čo mi teraz povedal, a ako to povedal. Nemohla som uveriť tomu, že je koniec. Koniec všetkého.

Odrazu dobehli chalani a zmätene sa na mňa pozerali, ako sa utápam v žiali. Zrejme pribehli na ten rámus, čo som spôsobila. Ako prvý ku mne podišiel Harry.

„Čo sa ti stalo? Si v poriadku?“

„Nie, nie som a už ani nikdy nebudem!“ skríkla som. „Dajte mi všetci pokoj, nenávidím vás!“

Slzy mi máčali tvár a pery a pár z nich sa dostalo aj do úst, a tak som cítila ich slanú chuť. Postavila som sa a vykročila k dverám. No kráčať som nemohla, pretože opätok na ľavej lodičke bol zlomený. A tak som si vyzula topánky a naboso som sa rozutekala k dverám. Chalani len mlčky sledovali celý výstup a nepohli sa z miesta.

Tresla som za sebou dverami a vyrútila sa von. Utekala som bosá k hlavnej bráne a ani som nevnímala dážď, ktorý mi padal na tvár. Pre slzy som aj tak nevidela, tak prečo nie aj dážď. Pribehla som k hlavnej bráne práve v momente, keď sa otvárala. Dnu vchádzal čierny taxík a ja som mu skoro vletela na kapotu.

Auto prudko zabrzdilo a jemne do mňa ťuklo. Odhodilo ma pár krokov späť a ja som sa zapotácala. Lodičky mi vypadli z rúk na zem. Z auta vybehol vyplašený Zayn a pribehol ku mne.

„Si v poriadku?“ pýtal sa a pevne ma chytil za ramená. .

Táto otázka mi už liezla na nervy. Vyzerám snáď, že som v poriadku? chcela som skríknuť, no mlčky som mu vzpierala, aby ma pustil. Zayn si všimol moju uplakanú tvár, pravdepodobne kvôli roztečenej špirále a opäť mi položil ďalšiu otázku.

„Čo sa tam stalo?“

„Nenávidím ho. Nenávidím ho!!!“ skríkla som na plné pľúca a od zlosti som mu búšila päsťami do hrude.

„To bude v poriadku!“ povedal.

„Nie, nebude!!!!“ zvrieskla som nahnevaná. „Každý mi zakaždým povie, že to bude v poriadku, no nikdy to nie je v PORIADKU!!! Nechajte ma všetci na pokoji!!!“ skríkla som a vzápätí omdlela.

Louis

Niekto zaklopal na dvere. Rýchlo som vyliezol z postele a nechal tam El samú. Jej nečakaná návšteva po dvoch týždňoch ma potešila. Od tej noci sme spolu nehovorili, a keď sa zrazu zjavila v mojich dverách len v kabáte a pod ním sporo oblečená, neváhal som ani chvíľku a už sme spolu slastne oddychovali v mojej izbe. No teraz nás vyrušilo nečakané klopanie a ja som na seba rýchlo hodil boxerky a vykukol som z dverí.

„Čo je? Vravel som vás, aby ste nerušili!“

No postava na chodbe nepatrila žiadnemu z chalanov. Ostal som prekvapený. Otvoril som dvere čo najmenej, aby nebolo vidno El na posteli a pretisol som sa von.

„Čo tu robíš, Charlotte?“ opýtal som sa jej.

„Už to nemôžem skrývať. Ľúbim ťa, Louis. Najväčšmi na svete a nikdy som ťa milovať neprestala,“ povedala jedným dychom a dívala sa mi pri tom do očí. Miešala sa vo mne láska a túžba s bolesťou, ktorú mi spôsobila.

„A čo Zayn?“ nadvihol som obočie.

„To Zayn ma sem poslal.“

„Už dvakrát si mi zlomila srdce, Charlotte. Myslíš, že chcem riskovať tretíkrát?“ spýtal som sa úprimne.

„Ja viem, Louis, a ani nevieš, ako to ľutujem. Bola som hlúpa a naivná, že moje rozhodnutie je správne a nikomu okrem seba tým neublížim. No prvýkrát mi trvalo mesiace, kým som vôbec začala chodiť von a ako som počula, ty si na tom tiež nebol práve najlepšie. A keď sme sa stretli druhýkrát, všetko to bolo tak narýchlo. Ani som pomaly nevedela, čo mám povedať a nechcela som sklamať Zayna. Myslela som si, že si sa cez to už dávno preniesol a tak budú všetci spokojní. No opäť som sa mýlila a ani nevieš ako strašne ma to mrzí,“ vyliala si dušu.

Mal som protichodné pocity. Ešte stále som ju ľúbil, no bolesť bola príliš silná. Ak by ma opustila tretíkrát, pravdepodobne by som to už neprežil. Už teraz je moje srdce v biednom stave. Vtom sa odrazu otvorili dvere a na chodbu vyšla El.

„Deje sa niečo, Louis?“ opýtala sa. V Charlottinej tvári som videl prekvapenie. Toto asi nečakala. V tej chvíli bolo rozhodnuté. Už sa to nedalo vrátiť späť. Dozvedela sa o El a to by sa mi len ťažko vysvetľovalo. No vieš, Charlotte, tak si mi chýbala, že som sa potreboval odreagovať, a tak sme si dali rýchly sex. Ale celý čas som pri tom myslel na teba, láska. To sotva. A tak som to vzal, ako to bolo a rozhodol sa to dokončiť. Vzbudila sa vo mne moja zlá časť a v hlave mi ukázala možnosť. Najprv som nechcel, pretože som vedel, ako to bolelo mňa a nechcel som jej to spôsobiť. No diabol vo mne vyhral a tak som len povedal dve vety a poriadne som si ich vychutnal.

„Ale vôbec nie,“ usmial som sa na El a objal ju okolo pása.

„Prepáč, Charlotte, ale už je neskoro,“ povedal som tvrdým, drsným hlasom a pohľadom som sa jej zabodával do očí. Videl som, ako sa jej tlačia slzy do očí. Cítil som sa previnilo. Prečo som to urobil? No už bolo neskoro.

„Prepáčte, že som rušila,“ povedala rýchlo a utekala preč. Vrátili sme sa s El do izby a zavreli sme dvere.

„Kto to bol?“ spýtala sa ma.

„Len jedna známa, nič viac,“ odvetil som a naprázdno preglgol. Tejto lži som sa teraz rozhodol veriť. Nič iné mi neostávalo.