Coincidence 6

Harry

Ako inak som sa neskutočne tešil na večer. Konečne bola opäť sobota a ja som si mohol písať s Vicky. Veľmi mi prirástla k srdcu a mal som pocit, že sme dosť dobrý kamaráti, aj keď len cez internet.

Zdôverovala sa mi aj s osobným životom, čo ma potešilo, pretože to značilo, že mi dôveruje, no na druhej strane som sa cítil zle kvôli tomu, že som jej o tom mojom buď klamal alebo nepovedal celú pravdu alebo sa vyhol odpovedi.

Chvíľami som jej aj chcel povedať, kto vlastne som, no bol som príliš zbabelý. Vždy mi potom lietali hlavou myšlienky typu – „Buď bude fanynka a načisto zošalie alebo si bude myslieť, že som namyslená hviezda a na niekoho sa tu len hrám.“. A tak som jej radšej nepovedal nič a naďalej som hral postavu Hesa.

Večer o 6 som sa ako zvyčajne prihlásil na skype, tentoraz už cez notebook. Ležal som na svojej posteli aj s malou Lux, pretože Lou išla s Tomom niekam von, tak som im ju strážil. Rýchlo som si prečítal správu:

vyhrala som nový mobil v tombole!!! :D :D wohoo ... budeme si môcť písať aj častejšie, keď budem pripojená na net :)

Usmial som sa a odpísal som jej:

tak to je super, teraz si môžeme písať častejšie :) a inak kde si? ešte nikdy si nemeškala, len ja

Chvíľu som čakal a medzitým som sa prihlásil na twitter a odpísal som pár fanúšičkám. Neustále som pozeral na hodinky a netrpezlivo som čakal, kedy mi zabliká skype. Napokon krátko pred pol sa zmenila ikona na oranžovú. Rýchlo som na ňu klikol a čítal som správu.

prepáč, bola som na nútenej návšteve u babky a vyrazili sme odtiaľ neskoro :) musím ísť pomôcť mamke s večerou, o chvíľku prídem ;-)

A tak som len odpísal a čakal som na odpoveď. Po chvíľke sa ozvala.

už som sa bál, že neprídeš :P ahoj

ahoj, ahoj :D vždy mám prečo prísť

aby som si nezačal namýšľať :P

už aj tak si dosť namyslený :D

ouch, to bolelo :D

niekto ti musí trošku skrotiť ego :P

len sa veľmi neraduj :P ako sa mi máš?

výborne :) dostala som nový mobil a voľný účet v bare na jeden deň, takže sa inak mať ani nemôžem... čo ty?

takže aj voľný účet? tak to aby som prišiel a pozývala si ma :P ja sa mám celkom dobre ... práve som prišiel na víkend za rodinou

kľudne, si tu vítaný, len spať budeš musieť v hoteli :D takže ty nebývaš s rodinou?

nie, nie, bývam s kamarátmi :) rodinu sem-tam navštevujem

ja sa už nemôžem dočkať na leto bez rodičov :) konečne žiadne zákazy a príkazy

ver mi, na konci ti budú chýbať :D viem o čom hovorím

to je možné, ale aj tak bude toto leto jedným z najlepších :)

Toto leto. Najprv sme mali mať voľno, no potom nám do toho Paul pripravil nahrávanie nového albumu. No predsa len, nejaký ten čas by som si našiel, premýšľal som. Chcel by som ju vidieť. Stretnúť ju naživo. Aspoň ak by nevidela ona mňa, tak by som mohol vidieť ja ju. A potom by som sa možno odvážil a povedal jej, kto som. Raz sa to musí dozvedieť.

a kedy vlastne letíte?

týždeň po maturite ... v piatok 1.6. dostaneme vysvedčenie a na obed odlietame :) mali by sme tam prísť asi okolo 2 na hlavné letisko ... i´m so excited :)

tak príjemný let teda ... v sobotu sa už asi budeš učiť, že?

áno, nechcem si to pokaziť :) ale po skúškach už budem k dispozícii :)

len ja asi nie :/ vieš ... v pondelok odlietam do USA na mesiac ... pracovne

Nemohol som jej povedať o turné, no písať som jej nemohol, keďže sme mali celý mesiac presne nakúskovaný a neostala nám ani štipka voľného času. Hádam sa na viac nebude vypytovať.

To je škoda :/ budú mi chýbať tie naše soboty ;) ale tak potom sa nejako spojíme :) pekný let ti prajem

ďakujem :) aj tebe

Pokračovali sme v debate už iným smerom a ani sme sa nenazdali, bolo dávno po polnoci. Vicks sa rozlúčila a odpojila sa. Ešte chvíľu som tam sedel pri notebooku a hľadel som doň, no obrazovku som vôbec nevnímal. V mysli mi prebiehala debata s Vicky a ja som premýšľal o tom dlhom mesiaci bez našich večných debát, na ktoré som si tak zvykol. Budú mi chýbať.

Napokon som predsa len vypol počítač a uložil som sa na spánok. Sladké sny.

Vicky

Ďalšie tri týždne zbehli ako voda a ja som sa v piatok vracala domov s maturitným vysvedčením v ruke. Mamka s tatinom boli nadšení, že sa mi podarilo prejsť na čisté jednotky a už básnili o vysokej. Podala som prihlášky do veľa škôl, no tá hlavná bola v Bratislave. Chcela som pokračovať nejako umelecky, a tak som si zvolila dvojodbor dizajn a bytová architektúra. 

No jedna prihláška šla aj mimo Slovenska. Bola do Anglicka na umeleckú univerzitu. Nikto o tom nevedel, len ja a profesorka. Neočakávala som od toho veľa, pretože šanca, že sa tam dostanem na štipendium bola veľmi nízka. Prijímali 100 študentov a len 3 dostali štipendium. Síce som dúfala, no bola to len akási malá nádej. Oveľa väčšia pravdepodobnosť bola, že ostanem zaseknutá tu na Slovensku a nič v živote nedosiahnem. A to ma desilo.

No po vysvedčení som sa tým prestala zaoberať a povedala som si, že už s tým nič nenarobím. A tak som sa v piatok večer začala baliť a myslela som na nadchádzajúce prázdniny. London, I´m coming!

Večer o 10 som dobalila posledné veci a zavrela som kufre. Odniesla som ich pripravené na chodbu a vrátila som sa do izby. Na posteli som mala ešte porozkladaných pár vecí, ktoré som si plánovala zbaliť až ráno do príručnej batožiny. A tak som ich teraz len preložila na stôl a unavená som si ľahla. V okamihu som zaspala a snívalo sa mi, ako kráčam nejakou prázdnou chodbou, ktorá nie a nie skončiť. Zvláštny sen.

Keď som sa ráno zobudila, na mobile svietil čas 10:30. V izbe som bola sama, čo znamenalo, že Ema už pozerá rozprávky a tak musí byť aj zvyšok rodiny hore. Vstala som a šla do kuchyne. Pripravila som si ľahké raňajky, aby mi v lietadle nebolo nevoľno a šla som si pobaliť posledné veci.

Napokon som si obliekla rifle, pásikavé tielko a mikinu, pretože aj keď bol už jún, vonku nebolo práve najteplejšie. V kúpeľni som na seba hodila tenkú vrstvu make-upu a linku ako zvyčajne. Napokon šla špirála a lesk a hotová som vošla do obývačky.

„Podemos ir al aeropuerto, papa,“ povedala som. („Môžeme ísť na letisko, oci.“)

Bez slova sa zdvihol a začal sa obliekať. Mamka vstala a prišla sa so mnou rozlúčiť. Sestru som taktiež vystískala, pričom mi mamka ešte hustila do hlavy, že si mám na seba dávať pozor, nemám vystrájať a mám byť slušná. Len som na všetko prikývla a nasledovala som ocka do chodby. Obula som si botasky a na hlavu si nasadila šiltovku. On zobral do rúk veľký aj malý kufor a vyrazili sme na letisko do Košíc, kde sme sa mali stretnúť aj so Sofiou aj jej rodičmi.