Coincidence 1

Tak ľudkovia, začíname s novou poviedkou s Harry :) dúfam, že sa bude páčiť :) včera som pridala aj jednodielovku, kto nečítal a poprosím ešte raz hlasovať, lebo som trošku poplietla čísla pri Believe :) thanx 

„Viktória!!!“ ozval sa krik od vedľa.

„Už idem, mami!“ zakričala som späť a odhlásila som sa z Facebook-u. Pre istotu, aby náhodou niekto nedošiel do mojej izby a nečmuchal. Následne som vošla do obývačky, kde na mňa už čakala mamina.

„Čo to je?“ okríkla ma a pred nos mi strčila môj posledný výtvor. Pýtate sa, čo mám na mysli? Tak ja začnem od začiatku.

Volám sa Viktória Sanchezová a onedlho budem oslavovať 19-te narodeniny. Divné priezvisko na dievča, čo sa narodilo na Slovensku, to je pravda. No bude to tým, že nie som čistá Slovenka. Otec sa narodil v Španielsku a potom sem prišiel pracovať ako lektor španielskeho jazyka. S mamou sa spoznali na jazykovom kurze, kde bola jeho žiačkou. A napokon sa vzali.

Mať otca inej národnosti má veľa výhod – chodievam na prázdniny do Španielska k starým rodičom, viem plynule rozprávať dvoma jazykmi a nikdy ma na slnku nespáli. Po mame mám hnedé vlnité vlasy a svetlo zelené oči.

A teraz k veci. Mojou najobľúbenejšou záľubou je kreslenie. Už ako malá som čarbala na papiere rôzne bábiky a kreslila som im šaty. Predstavovala som si, že som slávna módna návrhárka a robím dôležitú prehliadku. A to mi ostalo dodnes. Jednu zásuvku mám vyhradenú len pre všetky moje návrhy. No nikto okrem mojej rodiny o nich nevie. Dokonca ani moja najlepšia kamoška Sofia.

No a pred pár dňami som sa pokúsila zrealizovať jeden z mojich návrhov. Bohužiaľ, nedopadlo to práve najlepšie, keďže som zo strojom veľmi nevedela zachádzať a tak sa z maminho trička stala zmotaná kopa látky. Nebudem predsa skúšať inovácie na mojich tričkách, nie? Dúfala som, že sa o tom mamka nedozvie, keďže to tričko už mesiace nenosila, no nanešťastie áno a teraz musím čeliť následkom. A to ešte nevidela stroj.

„To je tvoje tričko,“ odvetila som váhavo.

„Čo sa s ním stalo?!“

„No vieš, skúšala som ho nejako zmodernizovať na stroji. Trošku sa mi to vymklo spod kontroly, prepáč.“

„V poriadku, máš šťastie, že to tričko už nenosím. Ale prečo si ma nezavolala? Mohla som ti ukázať, ako sa s tým strojom zaobchádza.“

„Myslela som si, že to zvládnem sama, prepáč.“

„Tak dobre, ale už žiadne modernizovanie bezo mňa, kým sa to nenaučíš, jasné?“

„Áno, mami,“ usmiala som sa v zistení, že žiadne zaracha nebude.

„Môžeš ísť. Zajtra ťa naučím na stroji, dobre?“

„Ďakujem,“ hodila som sa jej okolo krku a potom som sa vrátila späť do izby. Tak toto by sme mali za sebou. Vrátila som sa späť na Facebook a odpísala Sofii, mojej najlepšej kamarátke. Chcela, aby som s ňou išla večer do mesta, pretože vraj objavila úžasného chalana a chce sa s ním zoznámiť. Keďže som ešte nemala nič na pláne, súhlasila som a následne som sa odhlásila, pretože tam už neostal nikto, s kým by som si mohla písať.

Usalašila som sa na svojej posteli a do rúk som schmatla môjho verného spoločníka – gitaru. Pred pár rokmi som si zaumienila, že sa naučím hrať na nejaký hudobný nástroj a gitara sa mi zdala ako vhodný kandidát. Odvtedy si denne hrám niekoľko pesničiek a pri nich si vyspevujem. Mamka mi vždy hovorí, aby som to skúsila v nejakej speváckej súťaži, no ja viem, že na to nemám.

Nastavila som prsty v prvom akorde jednej z mojich obľúbených piesní od One Direction, Moments, a začala som hrať. Popritom som si ako inak vyspevovala, a keď som skončila, odložila som gitaru a ľahla som si na posteľ. A čo teraz? Nudím sa. Opäť som sa teda prihlásila na Facebook v nádeji, že tam nájdem niekoho schopného, no nič. Už som sa chystala odhlásiť, keď mi padol zrak na nejakú reklamu.

„Omegle! Talk to strangers – Omegle je skvelá cesta ako si nájsť nových priateľov. Keď používate Omegle, my vám náhodne vyberieme ďalšieho používateľa a necháme vás spolu chatovať jeden na jedného. Je to úplne anonymné a môžete sa kedykoľvek odpojiť, no taktiež vám nič nebráni v odhaľovaní osobných vecí, pokiaľ si to zvolíte,“ čítala som v mysli. Hmm, znie to zaujímavo, prečo to neskúsiť.

A tak som stlačila modré tlačidlo Text a pripojila som sa. Napísala som Hi a čakala som, čo sa udeje. Stranger is typing... O chvíľu naskočila odpoveď: ´Hi, asl?´ Asl? Čo to kriste je? pomyslela som si. A tak som po anglicky odpísala:

You: what do you mean, asl?

Stranger: age? sex? location?

You: oh ... 18 female Slovakia ... you?

Stranger: 20 m us

You: m?

Stranger: male

You: ou .. prepáč, som tu nová a tak nepoznám tieto skratky

Stanger: najčastejšie používané sú asi asl, to už poznáš, pýta sa to každý na začiatku, potom je f ako female, m ako male, u ako you, r ako are, idk ako i dont know, ty ako thank you, ic ako i see, a to je asi v skratke všetko

You: hádam si to zapamätám, ďakujem za krátky rýchlo kurz

Stranger: nie je zač, rád som pomohol

              ako sa máš?

You: celkom dobre, nudila som sa a práve som natrafila na túto stránku, tak som sa šla pozrieť, čo to je, a ty?

Stranger: tiež sa nudím

              horny? (nadržaná?)

You: ehm, nie

Your conversational partner has disconnected.

Tak nič. Mám za sebou aspoň novú skúsenosť a poznám o pár skratiek  z angličtiny viac, pousmiala som sa a vypla som počítač. V žalúdku mi začalo škvŕkať a tak som šla do ľadničky. Vybrala som si banán a vrátila sa do izby. Bolo o pár minút 6 a so Sophiou som sa mala stretnúť o 7 pred Štýlom, tak som rýchlo dojedla a začala som sa chystať.