Holidays 27

Zvyšok týždňa prebehol klasicky pracovne a v sobotu ráno som sa prichystala na Zaynovu návštevu. Tentoraz som si už obliekla niečo normálnejšie – rifľové kraťasy a oranžové pásikavé tričko cez jedno rameno. Vlasy som si stiahla do gumičky a pustila som sa do prípravy nejakého obedu.

Práve keď som odstavila zemiaky, ozval sa zvonček a ja som Zaynovi otvorila spodné dvere. Opäť som odomkla byt a vrátila sa späť do kuchyne. Zayn už asi vedel, že bude otvorené, a tak len vošiel dnu a zamkol za sebou.

„Ahoj,“ zakričala som za ním. Nikto sa neozýval. Premkol ma zlý pocit. „Haló? Zayn?“

Šla som sa teda prejsť do chodby s panvicou v ruke, keď spoza rohu na mňa niekto vyletel.

„Waaaa,“ začala som vrieskať, čo som sa tak zľakla a panvicou som mlátila okolo seba.

„To som ja, Zayn. Pomoc!“ zvolal so smiechom. Až vtedy som si uvedomila, že ho mlátim hlava-nehlava a ostala som tam zamrznuto stáť.

„Ty idiot! Vieš, ako som sa zľakla! Mohla som ťa prizabiť!“ okríkla som ho.

„Veď máš silu ako mača,“ zasmial sa.

„Ako mača?“ zdvihla som obočie. „Ja ti dám ako mača!“

Zdvihla som panvicu nad hlavu pripravená zasiahnuť. Zayn pochopil, čo sa chystám urobiť a rýchlo sa rozbehol preč. Utekala som za ním s panvicou v rukách ako nejaká šialená ženská. Keby nás v tej chvíli niekto videl, myslel by si, že sme utiekli, prinajmenšom ja, z blázinca.

Napokon skončil v mojej izbe, odkiaľ nemal kam utiecť, a tak som ho dohnala.

„Nechcela som to urobiť, ale prinútil si ma,“ zaškerila som sa a celou silou som ho tresla po zadku.

„Auuuuuauauuauauuuuu!!!“ zvrieskol a skackal tam ako kengura.

„Tak akú mám silu?“ postavila som sa s rukami v bok.

„Ako lev, ako lev,“ hovoril rýchlo.

„No vidíš,“ povedala som. „A teraz poď so mnou, dám ti ľad,“ zasmiala som sa.

Ako poslušné dieťa ma nasledoval do kuchyne, kde som z mrazničky vybrala kúsky ľadu a v sáčku som ich rozdrvila. Ten som mu potom podala a vrátila som sa späť k vareniu. Skontrolovala som mäso a vypla som plyn. Do zemiakov som pridala mlieko a maslo a rozpučila som ich na pyré.

„Obed je hotový!“ zvolala som a nabrala som nám na taniere. Položila som ich na barový pult a šla som po príbor. Zayn docupital s vrecúškom ľadu na zadku a usadil sa.

„Teraz môžem sedieť len na jednej polovici svojej sexy riťky,“ sťažoval sa.

„Mal si vážiť slová,“ zasmiala som sa a prisadla som si. „Už ma poznáš, vravela som ti, že sa viem rozohniť.“

„Veď hej, ale tú vetu som si v tej chvíli nemohol odpustiť.“

„A tu máš výsledok. Dobrú chuť,“ popriala som mu a vrhli sme sa na jedlo.

„Mňam, bolo to fantastické, kde si sa naučila tak variť?“ opýtal sa, keď dojedol posledné sústo.

„Dlhé letné dni sama doma s bratom,“ povedala som na vysvetlenie a vzala som obe taniere do riadu. Umyla som ich a Zayn mi ich pomohol utrieť. Všetko som odložila na miesto a potom sme sa posadili do obývačky.

„Ako je na tom tvoja zadnica?“ spýtala som sa so smiechom. Zayn na mňa len vrhol pohľad a la ´Are you kiddin´ me?´ a ja som vybuchla smiechom. Zayn sa na mňa len urazene pozrel a odsadol si na druhú stranu gauča. To ma rozosmialo ešte viac, až ma bolelo brucho.

Keď som sa konečne dosmiala, podišla som k nemu a pritúlila sa. „Ešte sa hneváš?“

„Pch,“ znela odpoveď.

„Tak nebude dezert. Škoda no,“ povedala som naoko smutne.

„Aký dezert?“ spozornel.

„Takýto,“ usmiala som sa a pobozkala ho. Napokon sa podvolil a pritisol si ma bližšie. Sadla som si naňho obkročmo a prsty mu vplietla do vlasov.

„Toto nerob,“ odtiahol sa.

„Ako čo?“ nechápala som.

„Vlasy. Neznášam to.“

„Ou, takže náš Zayn je citlivý na vlásky, hmm? A čo takto mu ich trošku postrapatiť?“ povedala som nevinne a už som mala prsty prepletené v Zaynových vlasoch a strapatila som mu ich.

„Tak toto si nemala,“ precedil cez zuby a zvalil ma na chrbát na gauč. Sadol si na mňa a začal ma štekliť. Chcela som, aby si myslel, že to zaberá, a tak som sa tvárila, akoby som išla prasknúť od smiechu z toho, že ma toľko šteklí. No v skutočnosti som vôbec šteklivá nebola.

Po chvíľke ma to prestalo baviť, a tak som už nepredstierala. Ležala som kľudne na gauči a pozerala sa na neho. Začudovane zamrzol a ja som to využila na to, aby som mu opäť postrapatila vlasy.

„Okey, okey, vyhrala si,“ vzdal sa a zosadol zo mňa.

„Juchúúú,“ volala som na slávu a tancovala som po obývačke víťazný tanec. Zayn sa len na mňa díval a smial sa na mne. Nevadilo mi to.

„A teraz, keď už máš aj tak zničený svoj dokonalý účes, môžem ťa učesať?“ opýtala som sa ho s úsmevom.

„V žiadnom prípade!“ zvolal.

„Prosím? Pekne prosím,“ pozrela som naňho psími očami. Chvíľu vzdoroval, no napokon kapituloval a ja som si došla do kúpeľne po hrebeň, kefu a lak na vlasy. Obskakovala som okolo neho a zabávala sa tým, že som mu vymýšľala čo najlepší účes.

Keď som skončila, podala som mu zrkadlo, nech sa pozrie. Pomaly ho zdvihol ku tvári, akoby sa bál, čo uvidí.

„Veď ich mám takisto, ako keď som sem prišiel,“ povedal zmätene.

„Veď práve,“ zasmiala som sa. „Skúšala som všetko možné, ale takto ti to proste sekne.“

Zayn len nahodil svoj sexy úsmev a pritiahol ma k sebe. Sadla som mu na kolená a pozrela sa mu do očí.

„Už sme sa bozkávali, jedli sme spolu tvoj úžasný obed, bláznili sa, no ešte stále to nie je oficiálne. A tak sa pýtam, budeš so mnou chodiť?“

Chvíľku som musela popremýšľať nad odpoveďou, no napokon som sa rozhodla. Veď už bolo na čase si niekoho nájsť. A Zayn je strašne zlatý a milý. Hádam sa do neho zamilujem.

„S radosťou,“ prikývla som s úsmevom a pobozkala ho. Na jednej strane som sa cítila šťastná, že tu je opäť niekto, kto ma má rád, no na druhej strane som sa cítila zle, že ja ho mám rada zatiaľ len ako kamaráta a pri jeho bozkoch nič necítim. Rýchlo som ten druhý pocit zakopala v myšlienkach a vrátila som sa do reality k Zaynovi.

„Už budem musieť ísť. Chalani si chceli dať náš tradičný súboj na hrách Wii. Niekedy by si mohla prísť k nám a zahrala by si si tiež,“ navrhol.

„Možno nabudúce,“ usmiala som sa. Miešať sa do chlapčenskej zábavy ma veľmi neťahalo, a tak som sa to snažila čo najskôr oddialiť.

„Tak dobre. Zajtra nahrávame v štúdiu, takže soda zo mňa, ale cez týždeň ťa prídem pozrieť do práce, platí?“ spýtal sa.

„Okey,“ prikývla som a odprevadila ho k dverám. Na rozlúčku mi dal krátky bozk a odišiel dole schodmi. Zatvorila som dvere a zamkla sa. Vybrala som sa k televízoru, že si pustím nejaký film. A tak som strávila zvyšok večera.