Coincidence 14

Nová časť!! :D práve píšem časť so stretnutím, ale netešte sa, ešte medzitým niečo bude :) a pripomínam, že dnes mám twitcam s Erikou okolo 3, tak kto sa chce dostaviť, dám sem link :)

Harry

„Tak mi teda zavoláš?“ opýtala sa ma Celeste.

„Jasné, a kedy to prídeš?“

„O dva týždne. Musím tu ešte doriešiť pár vecí ohľadom roboty, no len čo budem môcť, tak prídem.“

„Tak dobre. Uvidíme sa potom. Už musím fakt ísť, aby som stihol lietadlo. Maj sa,“ odvetil som a vtisol jej krátky bozk. Vyzerala sklamane, že to nebolo niečo dlhé a vášnivé, no momentálne som bol myšlienkami niekde úplne inde.

Letel som konečne domov. Do Londýna. Opäť budem mať čas si písať s Vicky. Opäť to bude ako predtým. Teda dúfam. Začiatkom týždňa som jej písal správu, že sa vraciam, no nestihol som si pozrieť, či mi aj odpísala. Uvidíme, či večer príde. Už sa nemôžem dočkať.

Bolo to zvláštne, že som sa viac tešil na dobrú kamarátku než ma trápilo rozlúčenie s mojou priateľkou. No to bude asi tým, že to ani nie je naozajstná priateľka. Objavila sa začiatkom nášho pobytu v USA a odvtedy som ju musel vídať takmer každý deň. Áno, musel. Prikázali mi to.

Nie, že by nebola atraktívna a milá, no nemohol som sa ju ani len pokúsiť milovať, keď to bolo celé naplánované a bol som s ňou z donútenia. No nejaký čas to s ňou budem musieť vydržať, kým sa manažment nespamätá. Vždy majú také chvíľky, kedy s niekým musíme chodiť a kedy nie. A teraz to vyšlo na mňa, bohužiaľ.

No opäť som sa myšlienkami vrátil k Viktórii a neustále som mal v hlave náš najbližší rozhovor. Tešil som sa naňho až veľmi, a ak by dnes neprišla, príliš by ma to ranilo. Nesmieš tak myslieť! Buď optimista, okríkol som sa.

Už dávnejšie som sa rozhodoval, či jej prezradiť, kto vlastne som, no nikdy som na to nenašiel odvahu. Až počas turné, keď som mal príliš veľa času na premýšľanie som sa definitívne rozhodol. Spravím to. Len trošku krajšie ako cez internet.

Plánoval som, že jej navrhnem nejaké stretnutie a potom by zistila, kto som. Tak by som aspoň videl jej výraz a stáli by sme tvárou v tvár. Predsa len je to iné, ako cez skype, vzhľadom na to, že si ani nevoláme. A vlastne, to bola druhá možnosť, no chcel som ju vidieť naživo pri sebe a nie len na obrazovke počítača.

„Harry!!! Spadni z oblakov. Tam nie sú žiadne mačky. Pozri cica!!!“ začul som Louisov hlas. Počkať, to už som na letisku? Ako som sa sem dostal? A hlavne kedy som to stihol? Ponoril som sa do svojich myšlienok tak hlboko, že som ani netušil, kadiaľ idem. Šlo to už mechanicky. Prebudil ma až Louis.

„Hahaha, veľmi vtipné,“ odvetil som, no neubránil som sa aspoň malému úsmevu. Louisov výraz hovoril za všetko.

„Kde si bol? Vo vesmíre?“ uškrnul sa.

„Tak nejak,“ odvetil som a nasledoval ho do lietadla. „Premýšľal som.“

„O čom? Alebo radšej o kom?“ buchol ma do ramena. Počkať, on o nej vie? Ako to? Veď som o tom nikomu nevravel a Lux ešte nevie rozprávať, tak ako by sa to dozvedel.

„Omámila ťa, čo?“

„Asi áno no,“ odvetil som, stále nevediac, ako sa o nej dozvedel.

„A ty si sa tomu tak bránil. Vravel som ti, daj tomu čas. Celeste sa ti dostala pod kožu.“

Počkať, bránil? Preboha, veď on hovorí o Celeste. Vôbec som na ňu ani len nepomyslel. No Louis hovoril o nej. Mám mu to vyvrátiť? Mám mu povedať, že ju nemilujem a je to len umelé? Je to predsa môj najlepší kamarát. No potom by som mu musel povedať aj o Vicky. Nie, nie, nie. Dnes nie!

„Uhm,“ prikývol som neprítomne a usadil sa vedľa Zayna, ktorý už drichmal v sedadle. Prišlo mi to bezpečnejšie ako s Louim, ktorý by si určite nedal pokoja a vypytoval sa na Cel. A tak som si tiež sklopil sedadlo a snažil som sa zaspať. Aj keď sa mi to veľmi nedarilo, aspoň som to predstieral, aby som mohol pokojne snívať v myšlienkach a nikto ma nerušil.

V Londýne

Cesta mi zbehla pomerne rýchlo a na letisku nás už čakala El s Danielle. Zaľúbenci sa privítali a potom sme sa mi rozlúčili s Liamom a Dan. Ešte pred turné sa rozhodli, že spolu budú bývať, a tak si kúpili priestranný byt neďaleko centra. Ja s ostatnými chlapcami sme ešte stále bývali v našom dome na opačnej strane.

Napokon sme každý odišli vlastnou cestou, a keď sme boli konečne doma, vybehol som do izby a kufor hodil do kúta. Hodinky hlásili o dve minúty 6, tak som rýchlo vytiahol počítač a zapol ho. Ako naschvál, práve začalo aktualizovať systém. Po dvoch minútach tam boli ešte stále len 4 percentá. To snáď nie je možné!

V bruchu mi zaškvŕkalo, tak som zišiel do kuchyne si nájsť niečo pod zub, kým sa tá stará šunka spustí. Keď som sa vrátil, počítač už normálne fungoval, a tak som rýchlo zapol skype a čakal, kým ma prihlási. Žiadna nová správa, nič. Nálada mi klesla, no keď som ju uvidel online, hneď sa vyšplhala ešte vyššie, než bola doteraz. Klikol som na spoločný chat a napísal jej správu.

tak si tu :) ani som nedúfal

prečo by som tu nemala byť? :D

ani neviem :) bál som sa, že si na mňa zabudla (priznal som otvorene)

ale prosím ťa :D na teba?

ach prepáč, zabudol som, že môjmu šarmu nedokážeš odolať :P

toto mi tak chýbalo :D :D

takže som ti chýbal? (časť vo mne podskočila od šťastia)

samozrejme :P každý deň, každú minútu

aj ty mne

to som rada :) čo si to mal pre mňa za otázku?

Tak a je to tu! Teraz to príde! Žiadne stres, všetko bude v poriadku.

ako sa ti páči Londýn? napísal som. Spanikáril som. Príliš som sa bál, ako na pozvanie zareaguje. Čo ak sa ani nebude chcieť stretnúť?

je nádherný! Neskutočne úžasné mesto! Chcem sa sem nasťahovať :D

toto mesto okúzli svojím časom asi každého turistu :D a ako si sa mala za posledné týždne? ako dopadli matury?

maturita bola super, zvládlo som to na 1 :D a posledné týždne som pracovala a chodila vonku s kamoškou :P našla som si super job

heej? a aký? :)

náhodou ma v parku objavil nejaký fotograf a pozval ma na modelingový kasting, takže robím modelku :)

Veď sa na ňu aj perfektne hodíš, pomyslel som si. Stačil mi ten jediný pohľad, keď som ju videl a hneď sa mi vryl do pamäte.

páni, tak to zas až tak veľa roboty nemáš, čo? :D

neprovokuj :D

okey, okey :P

a ty si sa mal ako v štátoch?

celkom to ušlo :) veľa práce a nemal som na nič čas, no bolo to fajn

a čo vlastne robíš?

A je to tu. Myslel som si, že sa to spýta, no stále som nevedel, čo jej na to napísať. No vieš, som slávny britký spevák boybandu One Direction. Jednak by mi to možno ani neuverila a jednak, ako som už vravel, som jej to chcel prezradiť do očí. Lenže som bol zbabelec, a tak sa stretneme bohviekedy. Odpísal som jej, že sa to čoskoro dozvie a našťastie sa už nepýtala. Zvyšok večera sme zabili našou typickou konverzáciu o ničom a zároveň o všetkom. Po polnoci sme sa obaja rozlúčili a vydali sa do krajiny snov.

Celeste